4. Kapitola- Chlapec snov?

7. listopadu 2010 v 20:50 | Mima |  Poviedky

4. Kapitola- Chlapec snov?

MP
Nové mesto, noví ľudia, nová rodina. To všetko znamenalo jedno- začiatok nového života. Môj nový domov v Mystic Falls bol veľmi pekný, cítila som sa tu pohodlne. Teta Jenna robila všetko pre to, aby som sa cítila čo najlepšie a čím skôr sa udomácnila. Udomácniť sa nebolo vôbec ťažké. Vlastná izba, svoje vlastné súkromie za to som bola veľmi vďačna. Totiž v mojej adoptívnej rodine som sa delila o moju izbu s mojou mladšou sestrou Estrellou. Mesto Mystic Falls ma upútalo hneď na prvý pohľad. Malé mestečko s milými a pozornými ľudmi, s krásnymi parkami so zelenými stromami. Naopak večer sa toto mestečko zmenilo na záhadné a tajomné miesto, na ktoré každý večer padá obrovská hmla. Mňa osobne to veľmi fascinovalo.

Nový život sa mi začal páčiť. Hneď v prvý týždeň školy som spoznala úžasne milé dievča, ktoré sa volá Bonnie. Už som bola u nej doma, kde býva s babičkou. Je to veľmi milá dáma v pokročilom veku. Ponúkla nám jej špeciálne koláčiky so škoricovou posýpkou. Musím povedať, že som nikdy nič lepšieho nejedla. Ďalšiu babu, ktorú som v tejto škole spoznala bola Caroline. Caroline patrí medzi tie baby, ktoré si buď obľúbite alebo hneď znenávidite. Mala dosť veľa takých svojích
tykov, ale ja som si ju obľúbila. A to hlavne preto, že na svojej tvári mala vždy úsmev. Aj keď sa vedela rýchlo rozčúliť, a nálady sa jej veľmi rýchlo menili, stala sa mojou jednou z naj kámošiek, ktoré som mala v tomto meste. Ona a Bonnie boli pre mňa veľkou oporou a stali sa mojími veľmi dobrými kámoškami.
Všetko bolo ok, moje obavy zo začiatku nového života sa pomynuli. Jedine čo ma mrzelo bol môj bratranec Jeremy. Odkedy som prišla k nim bývať, tak so mnou neprehodil ani slovko a to som tu už dva mesiace. Jenna mi hovorí, že je taký od smrti jeho rodičov. Možno to chce len čas, kým sa mu zahoja rany. Ale chcela by som sa s ním spriateliť, je to môj bratranec a ja ho mám rada.
" Och, zajtra pondelok, znova skoré vstávanie," pomyslela som si v duchu, keď som si ľahala do postele. Zakryla som sa až po uši, objala som svoj vankúš a zaspala.
Na druhý deň ráno som vbehla do kuchyne ako šialená. Nikto nikde nebol. Pozrela som sa na hodinky: " No super, zaspala som. Jenna už išla do roboty a Jeremy už je isto v škole. Ani auto tu nie je, aby som sa odviezla a autobus ide až o 2 hodiny. Čo budem len robiť? Ísť peši? Nie, je to príliš ďaleko. Ale zas musím stihnúť hodinu literatúry. Profesorka Lantmanová by sa mohla nahnevať a mohla by ma dať na opravné skúšky. Len to nie, musím ísť peši. Aspoň sa prejdem a znova uvidím krásy mesta Mystic Falls," rozhodla som. Ani som sa len nenaraňajkovala, poriadne neučesala. Iba som sa umyla a bežala do školy. Aj keď bol iba začiatok novembra, vo vzduchu bolo cítiť blížiaci sa sneh. Mala som na sebe iba tenkú bundu, a bolo mi dosť zima. Celá som sa triasla a to ma čakala ešte asi hodinová cesta pešo. Na ceste bol mráz, tak všade sa šmýkalo. Obuté som mala iba tenisky, ktoré určite neboli protišmykové. A tak to aj dopadlo. Keď som prechádzala na druhú stranu ulice, moja noha sa pošmykla, ja som stratila rovnováhu a ocitla som sa na zemi. A to nebolo najhoršie, moja práca z dejepisu, ktorú som dnes mala odovzdať bola celá zničená!
" Au, sakra. Čo teraz budem robiť? To sa môže stať iba mne!" začala som si hovoriť sama pre seba. Kým som sa spamätávala z môjho pádu, zrazu sa ku mne prihovoril sladký hlas:
" Si v poriadku? Nestalo sa ti nič? Tvoj pád vyzeral dosť hrozivo," prihovoril sa ku mne.
"Ale nie, som v poriadku, len môj projekt z dejepisu je v čudu," odpovedala som mu a pozrela som na ňho. V tej chvíli, keď som ho zbadala, ako nad do mnou stojí a podáva mi pomocnú ruku, tak sa mi zatajil dych. Jeho tvár bola tak krásna, jeho črty tváre boli tak jemné a zároveň ostré, jeho úsmev bol očarujúci. Nezmohla som sa ani na jedno slovko, chytil ma za pás a zdvihol ma zo zeme. Ja som na ňho iba nemo hľadela, jeho krásna tvár ma dostala. Len ťažko som lapila dych, nemohla som z neho spustiť svoje oči.
" Si vážne v poriadku? Lebo vyzeráš akoby si videla prízrak," povedal mi.
" Áno prízrak, krásny prízrak," zašomrala som popod nos a ani som si neuvedomila, že to môže počuť.
" Čo si to povedala? Krásny prízrak? Ty asi vážne nie si v poriadku," usmial sa.
Začervenala som sa a povedala: " Prepáč, to len ten môj pád ma trošku vyviedol z rovnováhy."
" Aha, jasné pad, chápem. Inak som Stefan," predstavil sa mi.
" Teší ma, ja som Elena," usmiala som sa a podala mu ruku. On mi ju nežne pobozkal, a ja som cítila ako sa mi moje srdce rozbúchalo, ako by chcelo vyskočiť von.
" Dobre, že som ťa stretol. Nevieš kde by som mohol nájsť High school Mystic Falls?"
" To je ale náhoda, ja som práve na ceste do nej. Môžeš ísť so mnou, ovšem ak chceš," odpovedala som Stefanovi.
Stefan: " Jasné, budem veľmi rád ak ti budem môcť robiť spoločnosť. Je to ďaleko? Mám tu auto, tak by sme mohli ísť s ním, aj tak je dosť chladno a ty si dosť naľahko oblečená."
Elena: " Nečakala som, že dnes bude takéto počasie. Ešte včera svietilo slnko a dnes je na sneženie, zvláštne."
Stefan: " No to je, tak čo ideme tým autom?"
Elena: "Jasné môžeme, aj tak je to ešte ďaleko. A ináč ďakujem, že si mi pomohol z tej zemi, a že ma odvezieš do školy."
Stefan: " Nemáš vôbec začo, aj nabudúce. Ja budem len rád, keby to bolo čo najčastejšie."
Elena: " To myslíš tým, že mám častokrát padať, aby si ma mohol potom zdvíhať?"
Stefan: " Prečo nie? Náhodou si vyzerala rozkošne, ako si tam tak sedela na tej zemi," uškrnul sa.
Začervenala som sa a povedala: " Hahaha, vtipne. Teraz si pripadám ako nejaká nešika."
Stefan: " Ale musím povedať, že si potom tá najkrasnejšia nešika akú som kedy videl, a ver mi, že som ich už videl mnoho," usmial sa a jeho úsmev v mojom srdci zapálil oheň, ktorý ma začal spaľovať.
Elena: " To má byť kompliment? Ak áno, tak ďakujem," úsmev som mu opätovala a dodala som: " Nezdá sa ti, že začína byť teplejšie?"
Stefan: " Teplejšie? Veď je iba 8 stupňov, nemáš náhodou teplotu?"
Elena: " Už by sme mali ísť ak chceme tam aj doraziť."
Stefan sa len usmial a vybral sa k autu. Ja som ho nasledovala. Mal pravdu, bolo iba 8 stupňov a vonku riadna zima, no moje celé vnútro mi horelo. Prišli sme k autu, on mi otvoril dvere, " takže okrem toho aký je pekný a šarmantný je aj veľký džentmlent", pomyslela som si. Nastúpili sme do auta a šli sme do školy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Dadie Dadie | Web | 9. listopadu 2010 v 20:55 | Reagovat

krásna poviedka :) teším sa na ďalšiu kapitolu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama