5. Kapitola

11. listopadu 2010 v 19:13 | Mima |  Poviedky
5. kapitola
Až priveľmi dokonalé

mP

" Elena, stoj! Prečo mi utekáš?"
" A Caroline, to si ty. Vyľakala si ma."
" Elena celý deň ťa zháňam ako blázon a teba nikde. Môžeš mi vysvetliť prečo sa mi vyhýbaš?" vybehla na mňa Caroline.
" O čom to vravíš? Ja sa ti nevyhýbam, len dnes nič nestíham. Prepáč Caroline, ale ja už musím bežať, aj tak mám veľké meškanie na ten telocvik," povedala som Caroline a s rýchlym tempom som sa vybrala smerom ku šatňam. Musím priznať pravdu, že až také meškanie som zasa nemala, len som nemala náladu na Carolinine vyzvedačky ohľadom nového záhadného chlapca. Určite by sa hňeď začala vypytovať ako to vlastne bolo so mnou a Stefanom, keď mi pomohol. " To určite nie, nemám náladu jej znova všetko rozprávať do detailov," pomyslela som si. Pri pomyslení na Stefana ma pochytil znova ten príjemný pocit, ktorý som pociťovala vždy keď som ho stretla. Začala som si v mysli vynárať jeho krásnu tvár, jeho jemné črty tváre, jeho anjelský úsmev. Zrazu som mala pocit, že ho musím znova čím skôr vidieť inak sa zbláznim. Chcela som mať čím skôr po telocviku, aby som ho mohla znova " náhodne" stretnúť na chodbe. V mojich myšlienkach ma vyrušila Bonnie.

" Elena čo tu robíš?" spýtala sa ma prekvapene.
" Čo by som asi robila Bonnie, pripravujem sa na telocvik," nechápavo som jej odpovedala.
" Ale veď ty dnes nemáš telocvik. Vlastne mala si mať, ale Jeremmy volal na školskú recepciu, aby ťa ospravedlnil kvôli rodinným záležitostiam. Ty o ničom nevieš?"
" Bonnie o čom to hovoríš, Jeremmyho som stretla asi pred polhodinou a nič mi nepovedal ako vždy. Vieš, že sa ku mne ani neozve a nie to aby mi vybavil voľnú hodinu," povedala som Bonnie.
" No to máš pravdu, Elena. Neviem ako to je, ale proste máš voľnú hodinu. Nech už to bol ktokoľvek buď rada, že nemusíš stráviť celú hodinu s tým otravným profesorom telocviku. A aby som nezabudla, Jeremmy, alebo ten kto sa vydáva za Jeremmyho ťa čaká na zadnom dvore vedľa krytých bazénov," informovala ma Bonnie.
" Ďakujem Bonnie, tak ja sa teda pôjdem tam pozrieť, kto sa skrýva za týmto všetkým. A tebe prajem prijemne strávenú hodinu telocviku," poznamenala som ironicky.
" No tak to ti ďakujem," zašomrala si Bonnie. " A Elena, dávaj si na seba pozor," dodala.
" Nemaj strach, tak zatím," rozlúčila som sa s Bonnie a odišla.
NA ŠKOLSKOM DVORE:
Prišla som na školský dvor ako ma Bonnie poslala. Nevyzeralo to akoby tu niekto bol, všade bolo prázdno.
" Halló, je tu niekto?!" zvolala som.
No nikto sa neozýval. " Niekto si zo mňa asi vystrelil. Vážne vtipné," pomyslela som si. Rozhodla som sa odísť. Keď som sa otočila v úmysle odísť, na moje prekvapenie tam už stál ON.
" Stefan?!" vykríkla som.
" Elena?" usmial sa.
" Ako si to urobil? Veď si tu nebol a zrazu už tu si? Ani som nepočula tvoje kroky,...." zamračila som na nechápavo.
" Prepáč, asi som ťa vyľakal. Nechcel som. Ako vidím dostala si môj odkaz," odvetil pohotovo.
" Takže si to bol ty!" nadšene som povedala.
" Čakala si niekoho iného? Prepáč, ak si sklamaná," podotkol zosmutnene.
" Nie jasné, že nie. Práveže naopak, som veľmi rada, že si to práve ty. Dnes som akurát na teba myslela...no teda na to, ako si sa asi aklimatizoval na tejto škole," koktavo som dopovedala.
Zrazu sa na jeho tvári vyčaril znova ten božský úsmev, ktorý ma vie dostať do veľkých rozpakov.
" Chceš vedieť tajomstvo?" spýtal sa ma.
Iba som prikývla. Zrazu sa priblížil bližšie ku mne, chytil moju studenú ruku a vzal si ju do dlaní. Začal sa čoraz viac približovať, až kým nemal svoju tvár blízko mojej tvári. V tej chvíli akoby som zabudla dýchať, prestala som vnímať okolie okolo nás. Nič pre mňa neexistovalo, iba on a ja. Myslela som, že ma chce pobozkať, túžila som po tom bozku tak veľmi. Nikdy pred tým som nič také necítila ako teraz. Keď som si už myslela, že ma ide pobozkať, ozval sa jeho hlas:
" Aj ja som na teba dnes myslel. A nie len dnes, ale odkedy ťa poznám. Cítim sa s tebou veľmi dobre, a preto som si dnes vymyslel aj to milosrdné klamstvo, aby si prišla sem. Dúfam, že sa nehneváš, ale ja už som ťa jednoducho musel vidieť," povedal to trochu v rozpakoch.
Boli sme tak blízko seba, hľadeli sme jeden druhému hlboko do očí, mala som pocit, že sa v tej chvíli zastavil čas. No zrazu sa strhol.
" Niekto sa blíži, mali by sme ísť," pošepol.
V tej chvíli som sa spamätala, poobzerala som sa okolo seba, no nikoho som nevidela.
" Stefan, nikto tu nie je," povedala som mu.
" Ahoj Caroline!" zakričal Stefan.
V tej chvíli sa v diaľke pomedzi stromami objavila štíhla blondínka, v ktorej som spoznala Caroline. Keď nás zbadala zamierila rovno k nám.
" Ako si ju videl, dokonca si otočený chrbtom k nej?!" znova som nechápala.
On akoby sa robil, že nepočuje moju otázku a obrátil sa smerom ku Caroline.
" Ahojte, dúfam, že vás nevyrušujem. Elena, len som sa ťa chcela spýtať, či pôjdeš na tú párty u vodopádoch?" spýtala sa ma Caroline.
" Ešte neviem, Caroline," odpovedala som jej strnulo.
" Ale no tak, pozri zober so sebou Stefana a poďte spolu. Čo na to povieš Stefan?" spýtala sa ho Caroline.
" Veľmi rád pôjdem, dúfam, že ma neodmietneš Elena?" úsmevne sa ma spýtal.
Usmiala som sa na ňho a tým aj naznačila moju odpoveď.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Petra a Julka Petra a Julka | Web | 11. listopadu 2010 v 19:51 | Reagovat

Ahoj, nádherný blog :) Nechcela by si spriateliť? :)

2 Julia Julia | 11. listopadu 2010 v 19:55 | Reagovat

Podla mna to je vyborneee..... len pokracuj uz sa neviem dockat dalsej casti .... :D

3 Dadie Dadie | Web | 11. listopadu 2010 v 20:10 | Reagovat

na tej párty sa asi niečo stane však? :D

4 MaCi MaCi | Web | 11. listopadu 2010 v 20:10 | Reagovat

ty už si to viděla? no ale stejně já horory moc nemusím :)

5 mima mima | E-mail | Web | 11. listopadu 2010 v 21:44 | Reagovat

[2]: jej dakujem, som rada, ze sa ti to paci :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama