9. KAPITOLA- Čo sa to so mnou deje?!

30. listopadu 2010 v 18:41 | Mima |  Poviedky

9. KAPITOLA

ČO SA TO SO MNOU DEJE?!

MP

Píše sa rok 1864 a za dverami sú už Vianoce. Každý rok na Vianoce sa v mojej rodine konal vianočný ples, na ktorý boli pozvané všetky významné rodiny. Tento rok to nebolo inak. V našej sále stál už obrovský vyzdobený stromček, navôkol už bolo cítiť čerstvo napečené koláčiky, v kozube hrial teplučký ohník. Všade navôkol bola príjemná atmosféra, no ja som sa cítila, že sa každú chvíľu zadusím. V žalúdku som cítila napätie, srdce mi každým úderom pripomínalo, že dnes ho znova uvidím. Cítila som veľký strach ba dokonca až hrôzu. Prečo ma stále prenasleduje? Ja už nechcem, nechcem ho nikdy v živote stretnúť a ani počuť o ňom! Neviem, čo sa to so mnou robí, keď je v mojej blízkosti. Som pri ňom úplne bezbranná, taká zraniteľná. Bojím sa ho.


Bola hlboká noc a ja som nemohla zaspať. Počula som hrozivé krákanie vrany, ktoré bolo čoraz silnejšie a silnejšie. V mojej mysli sa mi výrili desivé spomienky, na ktoré by som najradšej zabudla. Vždy keď som zavrela oči videla som Damonovu tvár, ktorá sa zo sekundy na sekundu zmení na niečo diabolské. Na krvilačnú beštiu, ktorá prahne po krvi a prináša iba smrť. Tak dosť Elena, povedala som sama sebe. Nemôžem predsa stále na to myslieť. Najlepšie bude, keď na oboch Salvatorovcov zabudnem! Hovorila som si sama pre seba. Presvedčovala som samu seba o tom, že dokážem na to zabudnúť. Akoby sa nič nestalo. Akoby som nikdy nespoznala ani Damona a ani Stefana. Už ich nikdy v živote nechcem ani vidieť! S tým presvedčením som zaspala.
Bolo presne 2 hodín ráno, keď som sa vzbudila na silné kričanie. Celá vystrašená som vyskočila z postele a vybehla na chodbu. Pozrela som sa do izby Jenny a Jeremyho, či sa im niečo nestalo. No oni pokojne spali. Vrátila som sa späť do svojej izby s presvedčením, že sa mi to iba zazdalo. Vliezla som späť do postele, zakryla som sa po uši a objala môj vankúš. Zavrela som oči a na chvíľu som zdriemla.
Začal sa mi snívať jeden sen. Kráčala som po dlhej tmavej chodbe, nikde neboli svetlá iba svietníky na stenách. Nikde nebolo nikoho, počula som iba tiché vŕzganie dvier. Chcela som vedieť, kto ich dookola otvára a zatvára. Tak som šla ďalej po tej chodbe. Na konci bola zatáčka doprava a veľa schodov, ktoré smerovali nadol. Aj keď to bol iba sen, a uvedomovala som si to aj, nemohla som sa z neho prebudiť. Cítila som strach, no nemohla som ten sen zastaviť. Pomaly som zišla dolu schodmi, dostala som sa do veľkej miestnosti, kde bol obrovský kozub. Vybrala som sa k nemu, keď zrazu ma niekto chytil za rameno. Rýchlo som sa celá vydesená otočila v úmysle zistiť kto to bol. No nikto tam nestál. Zacítila som chladný vánok, ktorý cez zo mňa prešiel. Chcela som sa už vzbudiť, prisahám, že som sa o to snažila. Elena vzbuď sa, no tak!Je to iba sen a ty sa musíš vzbudiť! Hovorila som si v tom sne. No akokoľvek som sa snažila, nemohla som. Zrazu sa ozval hlas:
" Už neutečieš Elena! Je to tvoj osud," povedal mi ten hlas.
" Kto si?!" vydesene som vykríkla.
" Nie je dôležité kto som ja, ale kto si ty," zasyčal ten hlas.
" Je to iba sen, nič iné len sen, z ktorého sa zobudím," hovorila som si na upokojenie.
V tom som začula ako sa ten hlas hrozivo a na celú sálu rozrehotal. Zapchala som si uši v snahe ho nepočuť a začala som kričať: "Tak už dosť, prosím! Nechaj ma na pokoji!" Ten smiech neutíchal, práve naopak, stále bol hlasnejší a hlasnejší. Padla som na dlážku, schúlila sa do kĺbka a zakryla som si tvár aj uši. O chvíľu som nepočula nič, ani ten smiech. Pomaly som nadvihla hlavu, aby som sa uistila, či to už naozaj prestalo. Ako som to urobila, videla som stáť predo mnou ženu. Bola mi otočená chrbtom. Mala dlhé hnedé vlasy a chudú postavu. Pomaly sa začala otáčať, až kým som jej neuvidela do tváre. Nemo a s otvorenými ústami som na ňu hľadela. Vyzerala presne ako ja! Najprv som si myslela, že vidím samu seba. Pozerala sa mi uprene do očí, a o chvíľu sa ku mne prihovorila:
" Rada ťa spoznávam Elena," milo povedala a usmiala som sa.
" Kto si? Ty si ja?!" vydesene som sa jej opýtala.
" Fascinujúce však? Nie nie som ty, ja som Katherina," stále s úsmevom mi odpovedala: " Môžeš odo mňa pozdraviť Damona a Stefana? Odkáž im, že mi veľmi chýbajú," ako to dopovedala, začala sa znova rehotať ako zmyslov zbavená na celú sálu. Radšej som si rýchlo zapchala uši a zatvorila oči. V tom som začula nežný hlas:
" Elena vstávaj!"
Spoznala som Jeremyho hlas. Ako som otvorila oči, uvidela som Jeremyho ako sedí celý vydesený nad mojou posteľou. Do okna už prenikali lúče svetla, čiže už bolo ráno. Bola som celá spotená a zmätená. Veľmi som ani nerozmýšľala a vrhla sa Jeremyho do náručia. Chcela som sa cítiť v bezpečí. Potrebovala som na tú strašnú nočnú moru zabudnúŤ.
" Elena si v poriadku?" spýtal sa ma Jeremy so strachom v hlase.
" Čo sa stalo Jer?" spýtala som sa ho.
" Kričala si ako zmyslov zbavená, tak som prišiel, či sa ti niečo nestalo. Asi sa ti muselo niečo zlé snívať."
" Asi áno," zašepla som potichu a znova som ho objala. Aj keď to bolo moje najhoršie obdobie v živote, jedno pozitívum to malo. Začínala som sa zbližovať s Jeremym, a to ma neskutočne tešilo. Nakoniec bol to môj bratranec, a veľmi som si priala byť s ním za dobré.
" Už by sme sa mali chystať do školy,"
povedal mi Jer. V tej chvíli mi prišiel na rozum Stefan, určite ho tam znova uvidím.
" Hmm, vieš Jer, ja tam nechcem dnes ísť. Nejako sa necítim dobre, asi na mňa niečo lezie."
" Keď to niečo je rozchod, tak to chápem. Ale nemôžeš sa mu do nekonečna vyhýbať Elena." Bola som prekvapená odkiaľ Jeremy vie o mojom rozchode so Stefanom: " Jer odkiaľ vieš, že ja a ..." ani som nedopovedala, lebo mi skočil do reči: " Stefan sa tu skoro ráno zastavil, ešte skorej ako si vykrikovala zo sna. A povedal mi, že ste sa pohádali. A aby som nezabudol, nechal ti tu toto," dopovedal a podal mi list. " Tak ťa nechám, aby si si ho v pokoji prečítala," usmial sa a odišiel.
Stefan tu bol? A bol s Jeremym! Preboha, veď mu mohol ublížiť?! Ako si môže myslieť, že tu môže chodiť kedykoľvek po tom, čo som o ňom zistila!
Pozrela som sa na list. Nevedela som, či ho otvoriť alebo nie. Niečo vo mne mi vravelo, aby som si ho prečítala, a tak som celá nervózna otvorila obálku a začala som čítať:
Elena, mrzí ma to. Chcel som žiť ako ostatní ľudia. A pri tebe sa mi to zdalo také jednoduché. Pri tebe som sám sebou. Prosím odpusť mi, že som ti to nepovedal. Ale bál som sa, že ťa stratím. Chcem aby si vedela, že by som ti nikdy neublížil. Ani tebe a ani nikomu inému. Som iný ako Damon, žijem inak. Iba o jediné ťa prosím, stretnime sa.
Mala som v sebe toľko zmiešaných pocitov. Do včerajšieho večera bol Stefan pre mňa človek, na ktorom mi najviac záležalo. Bol pre mňa vzorom dokonalého a vysnivaného chlapca. A teraz? Mala som z neho strach.
Po dlhom premýšľaní som sa rozhodla. Bolo pol tretej poobede, určite Stefan je už doma. Pôjdem sa s ním porozprávať k nemu domov. Aj keď som vedela, že to prináša veľké riziko. To riziko predstavoval Damon. Znova ho stretnúť, to určite nechcem. No na druhej strane sa so Stefanom musím pokojne porozprávať, má mi toho veľa čo povedať. Už som viac nepremýšľala, vzala som si kľúče od auta a išla som.
Zaklopala som na dvere, otvoril mi to Stefan. Odľahlo mi, že to nebol Damon.
" Ahoj, poď ďalej," prihovoril sa ku mne nežným hlasom. Vstúpila som do obývacieho pokoja.
" Posaď sa," povedal a ukázal na pohovku.
" Stefan ja prišla som, aby som sa dozvedela celú pravdu. Chcem odtiaľto zmiznúť čím skôr, skôr než..." chcela som dopovedať, skôr než sa tu objaví Damon, no nestihla som.
" Aké dojemné," za mojím chrbtom sa ozval ironický hlas. " Ty a Elena a dokonca spolu. Myslel som, že si zalezená niekde pod posteľou so strachom, aby ťa niekto nezjedol," zasmial sa. Pozrela som sa na ňho s pohľadom, ktorým by ho najradšej zabila. Chcela som mu niečo škaredé povedať, no Stefan sa ozval skôr ako som niečo začala:
" Damon mohol by si s tým prestať? Aspoň raz sa môžeš zachovať ako normálny človek a prosím nechať nás na pokoji?"
" No braček, je mi to ľúto, ale nemôžem," pristúpil ku mne, nadvihol obočie, zdvihol ukazovák a pokračoval: " pretože, táto milostivá pani mi musí, nie nám musí niečo vysvetliť." Ako bol tak blízko mňa, zacítila som ako sa celá chvejem. Pomyslela som si, že je to určite strach, ktorý ma varuje pred ním. Nadýchla som sa pristúpila som aj ja k nemu bližšie a povedala:
" Damon vieš čo? Máš pravdu. Musím vám niečo vysvetliť, nie skôr vám musím odkázať jeden pozdrav," ironicky som sa usmiala na ňho. Nechápavo sa na mňa pozrel. Nevedela som, či Katherina z môjho sna je skutočná alebo nie. Ale musela som to risknúť, aj za cenu, že si o mne pomyslia, že som blázon.
" Pozdrav?" spýtal sa Stefan. Na chvíľu som sa na neho pozrela, skoro by som aj zabudla, že je s nami v miestnosti kebyže sa neozve.
" Ale Stefan, nevidíš, že nás balamúti? Vyhýba sa aby nám nemusela povedať, ako mi dokázala spôsobiť takú ostrú bolesť v hlave," skočil do reči Damon. Znova som sa k nemu otočila, pozrela som sa mu do očí. Boli tak chladné, videla som v nich veľkú nenávisť. Striaslo ma, no povedala som mu:
" Naozaj mám vyriadiť jeden pozdrav pre vás," usmiala som sa na ňho.
" Vážne a od koho? Od Jenny alebo Jeremyho?" povedal pobavene.
" Hmm nie, ale od Katheriny," ako som to dopovedala z jeho tváre sa vytratil ten ironický úsmev. Zvráštil obočie a zopakoval meno Katherina. V tej chvíli som v jeho očiach zbadala znova veľkú bolesť, takú akú som v nich videla v ten večer čo prišiel za mnou.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dadie Dadie | Web | 30. listopadu 2010 v 20:48 | Reagovat

nečakala som Katherine tak skoro, ale už sa jej neviem dočkať :D

2 AnahiDaily AnahiDaily | Web | 30. listopadu 2010 v 21:03 | Reagovat

Ahoj krásny blog ;-) Prosím ťa zahlasuj za mňa, keď bude treba tebe, kľudne napíš-zahlasujem :-) Som tam ako Lilly dakujem
http://anahi-princesa.blog.cz/1011/odstartujeme-sutaz-teraz

3 Selene Selene | E-mail | Web | 30. listopadu 2010 v 21:41 | Reagovat

skvelý príchod Katherine...:-D

4 MaCi MaCi | Web | 1. prosince 2010 v 11:52 | Reagovat

pěkná:)

5 Ada Ada | Web | 1. prosince 2010 v 17:19 | Reagovat

Skvělý ;-)

6 Selene Selene | E-mail | Web | 1. prosince 2010 v 18:20 | Reagovat

na známosť sa dáva, že v piatok TVD uvidím rada :-D

7 Ada Ada | Web | 2. prosince 2010 v 17:02 | Reagovat

Souhlasím s tebou... na zítřek nebudu moct dospat, jak se těším ;-)

8 Selene Selene | E-mail | Web | 2. prosince 2010 v 17:32 | Reagovat

už zajtra ďalšia časť...asi ani nezaspím :-D

9 MaCi MaCi | Web | 2. prosince 2010 v 18:19 | Reagovat

na blogu mám další kapitolu pocídky :)

10 LolitaVinson22 LolitaVinson22 | E-mail | Web | 7. ledna 2012 v 0:37 | Reagovat

I had got a dream to make my own company, but I didn't have got enough amount of cash to do this. Thank heaven my close colleague suggested to take the <a href="http://goodfinance-blog.com/topics/business-loans">business loans</a>. So I took the collateral loan and realized my desire.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama