Láska ako vykúpenie

21. prosince 2010 v 17:09 | Mima |  Poviedky

Láska ako vykúpenie

Keďže mám veľmi rada dlhé a romantické príbehy, rozhodla som sa napísať jeden, kde hlavnými hrdinami sú moji najobľúbenejší herci, čiže Ian Somerhalder a Maite Perroni. Dá sa povedať, že pôjde o takú telenovelu .
Keďže jeden diel má približne 10 strán, budem vám to deliť. Prvý diel je toršku nudnejší, keďže v nej opisujem život hlavnej hrdinky, no v druhom dielu už sa to rozbehne. Dúfam, že sa vám to bude páčiť .
 P.S. : Neskôr pridám aj menšie trailery z tohto románu, hňeď ako ich dokončim, keď budem mať viacej času.
Ponúkam vám prvú kapitolu z prvého dielu.

1. Diel- Nádej

1. Kapitola

laska
Niekedy sa život s nami až priveľmi zahráva. Postaví nám do cesty mnoho prekážok, ktoré musíme zdolávať. Mnohokrát spadneme až úplne na dno. No práve vtedy môžeme začať odznova. Ako sa hovorí: " Musíme spadnúť na dno, aby sme sa mali od čoho odkopnúť." Niečo pravdy na tom bude. Čím viac utrpenia v živote zažijeme, tým sme silnejší.
Hlavná hrdinka tohto románu, Vanessa si v živote mnoho vytrpela, no napriek tomu sa nikdy nevzdávala. Jej utrpenie začalo vo chvíli, keď prvykrát otvorila očká a zazrela svet. Jej rodičia boli alkoholici, ktorí sa o ňu nestarali. Častokrát sa stávalo, že nemala čo do úst, nemala nič na zakrytie, keď jej bola zima. Dievčatko pomaly rástlo a spoznávalo krutosť života. Nepoznala, čo je to láska. Nikdy nezacítila nehu a lásku svojich rodičov. Nikdy od nich nepočula pekné slovko, nedostala nežné pohladenie od matky. Práve naopak, každý deň počúvala iba nadávky
na svoju osobu. Bola ponižovaná a bitá vlastnými rodičmi! Zo začiatku si myslela, že je to normálne. No keď nastúpila na základnú školu pochopila, že iní rodičia sú ku svojím deťom nežní, láskaví a milí. Hanbila sa za svojích rodičov a tak nikomu nič nepovedala. Stále verila, že sa jej rodičía zmenia a začnú ju mať rady. V škole nemala žiadnych priateľov, pretože bola uzavretá
a nesmelá. Každý ju pokladal za čudáčku, a keď sa niekto k nej prihovoril, tak to bolo iba preto aby ju nejako urazil. Vanessa sa nebránila, pretože to brala ako samozrejmosť.

Bolo koniec školského roka a Vanessa celá šťastná zo svojích výsledkov sa ponáhľala domov pochváliť sa rodičom. Dúfala, že budú na ňu pyšný. Z papiera, ktorý držala v ruke svietili čisté jedničky! Bola na seba právom hrdá. Rada sa učila, aj keď doma mala podmienky ťažké.
Bola pred dverami domu, keď začula krik. Nerobila si z toho nič, bola na to už zvyknutá. "Určite otec prepil posledné peniaze, a teraz si mamka nemá za čo kúpiť tú odpornú fľašku, po ktorej jej býva tak zle," pomyslela si Vanessa. Vošla dovnútra a cela nadšená prehovorila, pričom podávala svoje vysvedčenie mame:
" Mami, oci pozrite čo mám?" Jej očká žiarili šťastím. " Určite budú šťastný a pyšný na mňa, pretože teraz ma zoberú na akúkoľvek strednú školu." Behalo jej po rozume.
" Prečo nás teraz zaťažuješ takými somarinami!" vybehla na ňu jej mama. Vanessa ustúpila o krôčik ďalej.
" Ale mami, veď pozri mám čisté jednotky!" povedala stále s nadšením.
" Ale Vanessa, to je iba hlúpy zdrap papiera! Neslúži na nič! Za to sa nič nedá kúpiť! Miesto toho, že nám tu ukazuješ ten trápny papier, mala by si mi doniesť nejaké peniaze!" Začala na ňu kričať jej mama. Vanesse sa zaliali oči slzami. Jej otec využil túto situáciu a zmizol z domu, aby sa už viac nemusel hádať. Radšej zašiel do neďalekej krčmi, aj keď nemal začo.
" Mami ja som si myslela, že budeš na mňa pyšná, ako ostatné matky mojích spolužiakov," povedala s plačom.
" Pyšná??? Na teba??!" povedala a začala sa smiať. " A načo by som mala byť hrdá? Na to, že si hlupaňa?! Domov nedonesieš ani len sentávo! A vidíš ako sme na tom s peniazmi!"
" To nie je pravda! Vieš, že chodím prosiť ľudí o drobné, a nosievam domov peniaze! Lenže, ty všetko prepiješ!" Vanessa to už dlhšie nevydržala. Toľko sa snažila, aby im urobila po vôli, hlavne svojej mame. No ona napriek tomu, ju nenávidela.
" Ty nevďačnica jedná! Ako sa opovažuješ niečo také povedať! Veď ja ti ukážem!" začala kričať ako zmyslov zbavená. Približila sa ku Vanesse a začala ju biť hlava nehlava.
" Mami, nie prosím, au to bolí!" kričala od bolesti Vanessa. No jej matka neprestávala, a bila ju ďalej. Vanessa od bolesti kričala, no jej matke to neprekážalo. Prestala až vtedy, keď nepočula jej bolestný krik. Odstúpila od Vanessy, ktorá ležala bezvládne na dlážke. Bolo počuť, ako zťažka chrčí. Jej matka sa zľakla a utiekla preč. Vanessa sa ani nepohla, jej tvárička bola cela od krvi, a jej telo bolo celé doškriabané a dobyté.
" Kde to som?" ozval sa slabučký hlas.
" Neboj sa, si v poriadku," odpovedal jej milý ženský hlas. Vanessa pomaly otvorila oči a začala sa obzerať po miestnosti. Nespoznávala nič okolo seba. Chcela vstať, no prudká bolesť v chrbte ju prinútila ľahnúť.
" Pokojne,nedvíhaj sa, môžeš si ublížiť" pristúpila k nej žena, ktorú v živote nevidela.
" Kto ste?" spýtala sa zmätene.
" Volám sa Meredith Smithová, a som doktorka," povedala, a pritom sa stále usmievala.
" Doktorka? Kde to som? Čo sa mi stalo?"
" Si v nemocnici," povedala a chcela pohladiť Vanessu po líci. Vanessa sa mykla, nebola zvyknutá na nejaké pohladenie. Keď videla, že sa Meredith rukou približuje k jej tvári, zavrela si rýchlo oči. Myslela si, že ju ide zbiť a jej inštinkt jej to kázal. Meredith si to všimla.
" Neboj sa zlatko, nechcem ti ublížiť," povedala milo doktorka. Vanessa otvorila oči a pozrela sa na ruku Meredith.
" Môžem?" spýtala sa neisto Meredith. Vanessa iba jemne pokrčila plecami,
no pri tom pohybe zacítila znova tú bolesť.
" Au!" zhíkla a z očí jej vyhrkli slzy od bolesti. Meredith jej pohladila líce, akoby týmto gestom chcela utíšiť jej bolesť. V tej chvíli Vanessa zabudla na všetku bolesť, prvýkrát v živote zacítila nehu. Túto ženu nepoznala, no niečo v jej vnútri jej hovorilo, že je to dobrý človek. "Ona ma pohladila! Nie, to nie je možné!" pomyslela si Vanessa a vyhŕkli jej znovu slzy. No tentoraz to boli slzy dojatia.
" Pššt, neplač dievčatko, bude to dobre. O chvíľu zaberú tabletky, a ty už nebudeš pocíťovať bolesť." Ako to Meredith hovorila, stále ju hladila po líci. Jej očí boli plné nehy a lásky.
" Ja neplačem od bolesti," povedala potichu Vanessa. Meredith na ňu zmäteno pozrela.
" A kvôli čomu teda?"
" Vy ste taká dobra ku mne, nie ako moja..." nedopovedala, pretože si spomenula na to, čo sa stalo. Meredith vedela, čo chcela povedať a tak ju doplnila.
" Nie ako tvoja matka. To si chcela povedať, však?"
Vanessa neodpovedala, iba začala srdcervúco plakať. No čím viac plakala, tým silneli jej bolesti.
" Kde je? Kde je moja matka!?" začala kričať.
" Musíš sa upokojiť, inak si ublížiš!" upokojovala ju Meredith.
" Ja chcem vedieť kde je, prosím," úpenlivo žiadala Vanessa.
" Zlatko, ona si ťa nezaslúži. Viem, čo sa ti stalo. Susedia počuli krik a tak zavolali políciu, ktorá stihla zadržať tvoju matku, keď sa pokúšala ujisť. Keď vošla do domu, našli ťa ako nehybne ležíš. Susedia povedali, že u vás sa to dialo bežne, že mnohokrát museli privolať políciu," začala jej vysvetľovať Meredith.
" Tak, kde je?!" nedala sa Vanessa.
" Je tam, kde patrí," Meredith sa na chvíľu odmlčala a dodala: " Vo väzení."
Aj keď ju jej matka nenávidela a tak veľmi jej ublížila, nemohla ju nenávidieť a nepriala jej život vo väzení.
" A môj otec?" spýtala sa neisto.
" Neviem, nikto ho nevidel."
Neskôr jej Meredith oznámila, že musela absolvovať operáciu. Museli ju operovať, inak by mohla skončiť na vozičku. Pri tej bitke sa jej nalomili 3 stavce, a museli to zoperovať. Spomienku na túto udalosť bude nosiť po celý život vo forme veľkej jazvy, ktorá "zdobí" jej chrbát. Tiahne sa od polovice chrbta dole.
Pomaly plynuli dni, týždne, prešli 2 mesiace a Vanessa sa cítila lepšie. Bolesti nemala až také silné ako predtým, zo zdravotnej stránky sa cítila už omnoho lepšie. Celý ten čas ju Meredith každodenne navštevovala, dokonca aj mimo svojích pracovných dní. Dokázali sa rozprávať aj dlhé hodiny, postupne k nej Vanessa začala pociťovať dôveru. Jedného večera, deň pred tým ako mala byť prepustená z nemocnici sa jej zdôverila so všetkým čo prežila. Ako ju jej vlastný rodičia neustále ponižovali, nadávali jej a bili ju. Meredith si ju veľmi obľúbila, postupne ju začala brať ako vlastnú dcéru. A preto sa aj rozhodla, že si ju adoptuje, a ukáže jej čo je to naozajstná rodina. Meredith mala manžela,Rafaela, s ktorým sa veľmi ľúbila a mala ešte jednu dcéru, Isabell a syna, Augusta.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Raduška Raduška | Web | 21. prosince 2010 v 17:12 | Reagovat

Ahoj prepáč že ta otravujem ale potrebujem tvoju pomoc som v SONB s mojím blogom a je už finále a pls hlasla by si za mna moj blog je tam pod menom rbdxd.blog.cz vopred Dakujem rada oplatím a prepáč za reklamu !
http://rbddaily.blog.cz/1012/sonb-7-kolo-finale#comment84877187

2 KikinQa♥♥ KikinQa♥♥ | Web | 21. prosince 2010 v 17:13 | Reagovat

Ahojky hlásneš mi pls v sonc 4 kole?
http://smiley-miley-cyruska.blog.cz/1012/4-kolo-sonc#komentare
Jsem tam jako KikinQa and Lůca s Boa moc děkuju a promiň za reklamu=(

3 jazzy jazzy | Web | 21. prosince 2010 v 17:13 | Reagovat

ahojki nechtěla bys udělat dess
ps:sory za reklamu

4 Lejdy Lejdy | Web | 21. prosince 2010 v 17:14 | Reagovat

ahoj maš moc pěknej blog =)

5 mitchie* mitchie* | Web | 21. prosince 2010 v 17:18 | Reagovat

ten obrazok je dobry :D ani by som nepovedala ze Marichuy a Damon..:D ale hodia sa k sebe

6 Kiki Kiki | 21. prosince 2010 v 17:27 | Reagovat

bolo to supeeeeeeer :D

7 Lejdy Lejdy | 21. prosince 2010 v 17:47 | Reagovat

Děkuju =) to potěší ;0)

8 mitchie* mitchie* | Web | 21. prosince 2010 v 17:57 | Reagovat

ale mna by ako vobec nenapadlo ich dvoch dat spolu..ako chapes..uplne odlisne serialy :D ale ked ich takto vidim spolu tak suhlasim zeby keby tak by tvorili mozno aj najkrajsi par :D

9 mitchie* mitchie* | Web | 21. prosince 2010 v 18:22 | Reagovat

ano je to netradicna dvojica ale skvela! :D popravde uz sa moc tesim na pokracovanie velmi ma to chytlo..inak chudinka Vanessa :( dufam ze to uz u Meredith bude mat dobre ale tak ked nieco ako telenovela tak som zvedava ze ako to dopadne :D

10 jazzy jazzy | Web | 21. prosince 2010 v 18:34 | Reagovat

no ale já sem myslela jestli by si ty sis nechtěla udělat dess ode mě

11 Ada Ada | Web | 21. prosince 2010 v 20:08 | Reagovat

zatím to vypadá moc dobře ;-)

12 NIqa NIqa | E-mail | Web | 27. ledna 2011 v 18:57 | Reagovat

si hovorila že 1. je nudna ale je tho super :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama