Láska ako vykúpenie- 19. kapitola

26. ledna 2011 v 18:45 | Mima |  Poviedky

Láska ako vykúpenie- 19. kapitola

laska
Chvíľu tam iba stála ako soľný stĺp. Zo slúchadla sa ozývali hlasy: "Halló, je tam niekto?" No ona to neregistrovala. Nohy a ruky sa jej celé triasli, oči sa jej zaliali slzami.
"Vann, kto to je?" spýtala sa cez izbu rozospato Estrella, no nedostávala odpoveď. Zdvihla sa z postele a pricupitala k Vanesse. Keď ju zbadala ako tam stojí ako nejaký prízrak, zľakla sa. Nebodaj je námesačná, napadlo ju. Podišla k zvesenému slúchadlu a ozvala sa: "Kto je tam?" No bolo neskoro, dotyčný už zložil. Položila slúchadlo a prihovorila sa k Vann:
"Kto volal?"

No ona neodpovedala, mala prázdny výraz tváre, akoby bola myšlienkami úplne niekde inde. Až keď ju Estrella poriadne potriasla sa spamätala.
"Čo je s tebou Vann?"
"Nič," povedala s panikou v hlase.
"Kto volal?" spýtala sa Estrella.
"Neviem," odpovedala a doplnila: "Bol to iba omyl."
"A prečo máš v tvári výraz vystrašeného dievčatka?"
"To nič, to je len únava, idem si ľahnúť," povedala a odišla do postele, v ktorej sa zakryla až po uši. Zatvorila oči a snažila sa myslieť na niečo príjemne, aby vymazala zo svojich spomienok ten hlas, ktorý počula z telefónnu. No nedarilo sa jej to, stále ho počula vo svojej hlave. Celý zvyšok noci nezažmúrila ani oko.
XXX
Bolo pol siedmej ráno, keď Ian vyskočil plný energie z postele. Na tvári mal úsmev a jeho oči žiarili šťastím. Niečo vo vnútri ho hrialo. Nevedel sa dočkať chvíle, kedy ju znova uvidí. Vidieť jej oči, jej úsmev, cítiť jej vôňu a dotýkať sa jej, to bolo jediné na čo dokázal myslieť. Odpočítaval minúty, ktoré ostávali do ôsmej hodiny.
Dal si ľadovú sprchu, naraňajkoval sa a vybral sa na zvieraciu polikliniku. Chcel Vann prekvapiť, a tak išiel po Ronnyho.
Zastavil auto pred ubytovňou, vzal pomaly psíka na ruky a vybral sa ku dverám, kde Vann bývala. Zaklopal na dvere a modlil sa, aby mu otvorila ona. Keď sa otvorili dvere, stála v nich Vanessa. Keď uvidela Ronnyho potešila sa, no nedokázala zakryť prebdenú noc.
"Ronny, zlatíčko moje!" radostne povedala a privinula si ho na hruď. Práve tá jej láska k zvieraťu Iana fascinovala.
"Mňa neprivítaš?" spýtal sa s úsmevom.
"Jasné prepáč," povedala a pobozkala ho letmo na ústa. "Nevedela som, že mi ho prinesieš, naozaj ti ďakujem."
"Chcel som ti urobiť radosť."
"To sa ti podarilo," usmiala sa.
"Naozaj? Lebo nevyzeráš moc nadšene."
"Ale nie, ide o to, že som zle spala."
"Mala si zlé sny?"
"No, dá sa to aj tak povedať. Tak čo ideme už?" spýtala sa, pretože chcela zmeniť tému.
"Jasné, môžeme," odpovedal. Vann ešte raz pobozkala psíka, položila ho k Estrelle na posteľ a odišla.
"Kam to vlastne ideme?" spýtala sa zvedavo, keď sedeli v aute.
"Uvidíš, dúfam, že sa ti to bude páčiť," odpovedal Ian.
"Určite áno, všetko sa mi páči, kým som s tebou. S tebou je aj počas najväčšej búrky krásne," usmiala sa.
"No kým sme v dome, aby sme nezmokli možno."
Vann sa zasmiala a pustila rádio v aute. Hrali pesničku od skupiny One republic- Everybody loves me. Keď ju začula, z chuti sa zasmiala.
"Čo ti je také smiešne?" spýtal sa jej Ian.
"Vieš spomenula som si na staré časy. Pamätám si ako Ella vždy na internete pozerala videa s tebou, ktoré robili nejaký ľudia a používali pritom túto pesničku. A tak sa mi táto pieseň nejako spojila s tebou."
"To naozaj?" zasmial sa Ian.
"Uhm, zbožňujem tú pieseň podľa mňa je super," povedala a začala si ju potichu spievať. Ian sa k nej pridal.
"Poznáš ju?" spýtala sa ho.
"Jasné, veď je to pieseň o mne, nie? Jednoducho ma každý miluje!" povedal žartovne. Vanessa sa zasmiala a pokračovala v spievaní. Obaja vždy hlasno vykríkli pri spievaní slovné spojenie Everybody loves me! Snažili sa to napodobniť rockovo, no nikdy sa im to nepodarilo. Smiali sa zo seba, ako v podstate piskľavo spievajú.
Zvyšok cesty sa vždy na niečom zabávali, až nakoniec Vanessa zabudla na nočný telefonát. Po dvojhodinnovej jazde konečne auto zastalo. Vystúpili z auta a Vanessa sa zarazila tým čo videla. Pred ňou sa rozprestieralo priezračno čisté more. Aj keď boli od neho dosť ďaleko, bilo jej do očí. Vo vzduchu povieval jemný vánok, ktorý jej strapatil vlasy. Na tú nádheru pozerala s neveriacky mi očami. Ian k nej podišiel, zozadu ju jemne objal okolo pása a pobozkal ju na vlasy.
"Tak čo páči sa ti tu?" spýtal sa jej.
"Je tu krásne!" odvetila.
"A to sme iba v centre, počkaj, keď sa dostaneme na pláž a potom mam ešte jedno menšie prekvapenie," usmial sa. Vann nadvihla nabok hlavu aby mu videla do tváre.
"Kde to vlastne sme?"
"V Charlestone," odvetil.
"Páni, neverím! Mne sa to iba sníva!"
"Nie je to sen, je to skutočnosť. Často tu chodievam, no nikdy mi to tu nepripadalo také krásne ako teraz, keď si tu so mnou ty." Ona sa usmiala a oprela sa o jeho tvár. On ju pobozkal na čelo a pevnejšie ju objal.
"Poď najprv ako niekde pôjdeme, mali by sme sa ísť najesť, lebo ver, že neskôr už nato nebude čas," povedal Ian.
"Počuj, ale ja tu nemám plavky. Nevedela som, že pôjdeme k moru, to by ma nikdy nenapadlo. Si mi to mal povedať."
"No to určite, to už by nebolo prekvapenie. Neboj sa plavky už sú vybavené," usmial sa šibalsky.
"Ako?" nechápala Vanessa.
"Ja myslím na všetko," zasmial sa a chytil ju za ruku. Prišli do reštaurácie, kde na nich každý zazeral a niečo si pošuškával. Ian bol už na tieto veci zvyknutý, no Vanessa sa cítila dosť trápne. Chcela čím skôr odtiaľto vypadnúť. Ian si všimol, že je akási nesvoja a tak ju silnejšie chytil za ruku, aby cítila, že sa nemusí ničoho báť.
"Nasledujte ma," vyzval ich čašník. Zaviedol ich k úplne zadnému stolu, kde mohli mať aké také súkromie.
"Si nejaká nervózna," povedal Ian, keď ostali sami.
"To je tým, že nie som zvyknutá na to, že sa na mňa každý pozerá. Necítim sa prijemne."
"Ja viem, zlatko. Ale na to si budeš musieť zvyknúť, keď chceš byť so mnou. Viem, že je to nepríjemné," povedal smutným hlasom.
"No ak to má byť obeta za to, že budem s tebou, tak v tom prípade ju rada podstúpim," povedala s úsmevom.
"Zbožňujem ťa!" vyletelo z neho a pobozkal ju na ruku.
Po raňajkách sa vybrali znova k autu. Keď jej Ian otváral dvere, tak sa jej spýtal:
"Máš rada zvieratá, však?"
"Zbožňujem ich," odpovedala.
"Všetky?"
"Povedzme, že všetky rešpektujem. Taký pavúk alebo had mi nie sú po vôli, ale tiež sú to živé tvory a majú právo na život. Ale prečo sa ma pýtaš na tieto vecí?" spýtala sa zvedavo.
"Uvidíš," povedal tajnostkársky a usmial sa.
Po 10 minutách cesty zastali pri malom domčeku, okolo ktorého sa rozprestieralo more. Dom vyzeral opustený. Zo strany, kde stalo ich auto bolo vidieť iba krátke mólo.
"Kde to sme prišli?"
"Nebuď taká zvedavá."
"Nechceš ma tu zabiť, však nie?" povedala žartovne.
"Nechcela by si? Vieš koľko dievčat si praje, aby som z nich vycicial krv z ich tela až do poslednej kvapky?"
"Tak to ti verím, ktorá by odolala Damonovi Salvatoremu? Asi žiadna."
Obaja sa zasmiali. Vystúpili z auta a pomaly prišli k domčeku. Ian ani nezaklopal, iba vošiel dovnútra.
"Tak ste tu," ozval sa mužský hlas.
"Rád ťa vidím, Pablo," naradostene pozdravil Ian.
"Aj ja teba, a toto musí byť tá dievčina, ktorú si mi spomínal," usmial sa Pablo a podišiel k Vann.
"Teší ma, som Pablo, Ianov dlhoročný kamarát," predstavil sa.
"Ja som Vanessa, ale môžeš ma volať Vann," povedala nesmelo.
"Páni Ian, už chápem, čo ťa na nej uchvátilo, je naozaj krásna!"
"Ďakujem," povedala Vann kúsok v rozpakoch.
"Pablo, všetko je pripravené?" spýtal sa Ian.
"Jasné, vzadu sú plavky, keď budete prezlečený príďte za mnou na mólo."
"Vďaka," povedal Ian a s Vanessou sa vybrali do zadnej miestnosti, kde si obliekli plavky.
"Ešte stále mi nepovieš, čo ideme robiť?" spýtala sa nedočkavo.
"O chvíľu sa to už dozvieš," povedal a pobozkal ju na pery.
Keď boli hotový, vybrali sa na mólo.
"Tak tu ste," povedal Pablo, keď ich zbadal. Keď už stáli pri Pablovi, Vanesse došlo, čo idú robiť. Keď zbadala, čo je pred ňou, neverila vlastným očiam. S polootvorenými ústami na to hľadela.
"To snáď ani nie je možné!" nadšene prehlásila.
Ian k nej pristúpil a spýtal sa jej: "Páči?" Vanessa iba nemo kývla hlavou, že áno a neodtrhla zrak od tej nádhery...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 MaCi MaCi | Web | 27. ledna 2011 v 11:15 | Reagovat

:)

2 Ada Ada | Web | 27. ledna 2011 v 15:23 | Reagovat

pěkné♥

3 NIqa NIqa | E-mail | Web | 27. ledna 2011 v 16:51 | Reagovat

už sa tešim na 20. čast napíšeš mi potom zase do komentov keď už bude Prosým :-)

4 Kajuš Kajuš | Web | 27. ledna 2011 v 19:55 | Reagovat

...túto časť som prečítala už včera a je výborná...xD

5 Ada Ada | Web | 28. ledna 2011 v 13:17 | Reagovat

už dnes, co?♥ Taky se tak šíleně těšíš? =D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama