Magická posadnutosť- 11. kapitola

30. ledna 2011 v 14:22 | Mima |  Poviedky

Magická posadnutosť 11. kapitola

mP
Keď som otvorila oči, ocitla som sa znova v obývacom pokoji. Už som nebola v Stefanovej izbe a na jeho posteli. Miesto toho som ležala na mäkkej pohovke. Nechápala som, čo sa stalo. Pamätala som si iba, že ma Stefan bozkával, no zrazu sa jeho tvár zmenila na Damonovu. V hlave mi trieštilo, celé telo ma bolelo. Chcela som sa postaviť a zistiť, čo sa stalo. No keď som urobila pohyb, niečo ma zadržalo a vrátilo ma späť na pohovku. Nemohla som sa pohnúť, bola som priviazaná k pohovke!
Zmocnil sa ma obrovský strach.
"Stefan!" zvolala som. Neprešli ani dve sekundy a už stál predo mnou a s úboženým pohľadom sa na mňa díval. Podišiel ku mne a kľakol si k pohovke. Rukou mi jemne prešiel po čele a odhrnul mi tak z tváre moje vlasy.
"Čo sa to deje? Prečo si ma zviazal? Pusť ma a hneď!" prikázala som mu.


"Upokoj sa Elena, prosím. Bude to v poriadku uvidíš," utešoval ma. Nechápala som, čo tým chce povedať. Cítila som zlosť z toho, že práve on, môj milovaný a zbožňovaný Stefan ma zviazal ako nejaké zviera. Bolo mi z toho do plaču.
"Jednoducho ma rozviaž!" sykla som na neho.
"Pustím ťa, ale musíš byť pokojná," povedal mi láskavým hlasom.
"Myslíš, že môžem byť pokojná po tým, čo si ma zviazal ako nejakého šialenca? Okamžite ma rozviaž!" začala som histericky kričať.
"Prosím upokoj sa Elena," prehovoril s bolesťou v hlase.
"Ale naše divoké zvieratko sa prebralo," ozval sa hlas, ktorý prichádzal z roha izby. Aj keď som vedela komu ten hlas patrí, nadvihla som hlavu a pozrela sa na neho. Pomaly sa ku mne približoval, s tým jeho ladným pohybom a úškrnom na tvári.
"Ach Elena," začal rozprávať: "Ak nabudúce niečo so mnou budeš chcieť mať, stačí prísť za mnou. A nemusíš si ma potom predstavovať miesto Stefana," poznamenal pobavene.
"Sklapni Damon!" osočil sa na neho STefan.
"Ale no braček, čo ti vadí viac? Fakt, že si ťa pomýlila so mnou v chúlostivej chvíli alebo pomyslenie, že by po mne mohla túžiť?"
"Ja po tebe netúžim, jasné?!" vyletela som na neho. Prisahám, že ak by som nebola priviazaná, bola by som schopná udrieť ho a vybiť si tak celú svoju zlosť. Bol tak arogantný a cynický, že ma tým vytáčal do nepríčetnosti.
"Hovor si čo chceš, viem svoje," nedal sa odbyť.
"Idiot!" sykla som.
"Tak čo s ňou urobíme?" spýtal sa Damon a odignoroval moju urážku.
"Najprv ju musím odviazať, už neznesiem ju vidieť takto," prehlásil Stefan. Pozrela som sa na neho s nehou a láskou. Desilo ma, čo som videla v jeho očiach a veľmi ma to miatlo. Videla som obrovský smútok a strach, až mi z toho naskočila husia koža.
"Prečo? Mne sa náhodou takto páči," poznamenal Damon pobavene.
"Choď do pekla, odkiaľ si prišiel!" zvrieskla som na neho.
"Upokoj sa," pošepol mi Stefan, kým ma rozviazoval.
"Mal by si naučiť svoju drahú kontrolovať sa," poznamenal Damon.
"Môžeš už konečne zmĺknuť Damon?" ozval sa Stefan.
"Fajn, ale nehovor potom, že som ti to nevravel," poznamenal a nalial si pohár whisky. Pomaly som si sadla, keď som cítila, že ma už nič nedrží. Po mojom celom tele mi prebehla ostrá bolesť.
"Môžem poprosiť vodu?" spýtala som.
"Jasné, idem ti po ňu," ponúkol sa Stefan a odišiel. V miestnosti som ostala sama s Damonom. Nechcela som s ním nadviazať čo i len najmenšiu konverzáciu, a tak som ho ignorovala. Pozerala som sa všade možne, len nie na neho. Obzerala som si miestnosť, no pri tom som stále cítila na sebe jeho pohľad.
"Mávaš to často?" spýtal sa ma zrazu. Bola som zvedavá, čo má na mysli a tak som sa ozvala a v mojom hlase bolo počuť veľkú dávku arogantnosti:
"Čo tým akože myslíš?"
"Myslím tým tie stavy," skúsil to upresniť.
"Aké stavy?" povedala som nechápavo.
"No také, ako si mala pred chvíľou, keď si bola ako šialená!"
"O čom to trepeš? To vy dvaja sa správate ako šialenci! Priviažete ma tu ako nejakého blázna, a potom ty prídeš s tým, že mám akési stavy? Mal by si sa dať liečiť, lebo nie si v poriadku! Nevymýšľaj si už toľko!" vybehla som na neho a postavila som sa. On položil na stolík pohár a zrazu stál predo mnou. Tvárou v tvár. Jeho výraz tváre bol chladný, pôsobil dosť podráždene. Zmocnil sa ma nepokoj. V podstate jedným pohybom mi môže trebárs odtrhnúť hlavu a ani to nezaregistrujem, kedy sa to stalo. Chcela som urobiť krok dozadu, no za mnou bola pohovka a tak som nemohla. Damon sa ku mne naklonil a povedal mi:
"Naozaj si myslíš, že si vymýšľam?"
Nič som neodpovedala, iba som na neho so strachom pozerala.
"Tak sa pozri na svoje ruky, na svoje telo," povedal a vzal mi moju lakeť do svojej ruky a nadvihol ho, aby som sa pozrela na ňu. Pozerala som raz na ruku a raz na neho s nechápavým výrazom.
"Čo- čo sa mi stalo?" koktavo som sa spýtala, keď som zbadala samé modriny.
"Bola si ako blázon, už chápeš prečo sme ťa museli priviazať? Mohla si si ublížiť," povedal vážnym hlasom a pustil ma.
"Čo sa presne stalo?"
"Spýtaj sa na to Stefana, ten si určite nič nevymyslí," povedal mi ironický. V tej chvíli som mala pocit, že slová, ktoré som mu pred chvíľou povedala, že si vymýšľa sa ho dotkli. No túto myšlienku som rýchlo vypustila z hlavy, predsa Damon nemá žiadne city, necíti bolesť, súcit, lásku ani nič podobné. Tak ako by ho mohli moje slová zabolieť? Nezmysel!
"Už sa cítiš lepšie?" ozval sa Stefanov hlas z poza môjho chrbta.
"Stefan, potrebujem vedieť, čo sa naozaj stalo," povedala som mu so strachom v hlase.
"Čo ti povedal Damon?" spýtal sa ma. Pozrela som sa na Damona, ktorý svojím pohľadom mieril priamo na Stefana.
"Čo by som jej asi tak povedal?" zasyčal a dodal: "Nemyslíš si, že by si jej mal aspoň raz povedať celú pravdu?"
"Aspoň raz? Stefan, čo tým Damon myslí?" spýtala som sa nechápavo.
"To nič Elena, nevšímaj si ho," povedal kúsok nervózne Stefan.
"Presne nevšímaj si ma. Bude to to najlepšie, čo môžeš urobiť," povedal arogantne a pomaly prešiel okolo mňa. "Pekne si pokecajte hrdličky," povedal pohŕdavo a odišiel. Bolo počuť silné zabuchnutie dverí a už ho nebolo.
"Stefan, prosím mám právo vedieť, čo sa tu stalo," podišla som k nemu.
"Neviem, či by to bolo správne," poznamenal.
"Mám na to právo," zvýšila som hlas.
"Chcem ťa len uchrániť," povedal potichu.
"Tak, že mi nič nepovieš, ma neuchrániš, práve naopak."
"Ja tomu sám nerozumiem, čo sa stalo. A nechcem, aby si sa cítila zle."
"Stefan, tak mi to už konečne povedz, prosím."
"Tak fajn, ale pamätaj si, že vždy tu som pre teba, pretože ťa ľúbim," povedal a zhlboka sa nadýchol. Pri týchto slovách som sa usmiala.
"Aj ja ťa ľúbim," povedala som a nežne ho pobozkala.
"Vieš, začalo sa to, keď sme boli v mojej izbe. Všetko bolo v poriadku, až do chvíle, keď si si ma nezmýlila s Damonom a neodstrčila od seba...."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Anusqa Anusqa | Web | 30. ledna 2011 v 16:48 | Reagovat

jj aj ja sa bojim a som zvedava co bude s damonom bude mat riadne nervy teraz si myslim

2 mitchie* mitchie* | Web | 30. ledna 2011 v 18:44 | Reagovat

skvely diel :*

inak u mňa je vyhodnotenie kontroly sb! http://demi-4fans.blog.cz/1101/vyhodnotenie-kontroly

3 Mary Angel :-) Mary Angel :-) | 31. ledna 2011 v 7:33 | Reagovat

nemam slov ... dufam ze pokracko bude cim skor ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama