You cant break a broken heart

3. ledna 2011 v 13:32 | Mima |  Poviedky
You cant break a broken Heart

Bolo to ako včera, keď som spoznala Damona. Nikdy som nepoznala človeka ako on. Bol to charizmatický, veľmi pekný mladý muž. Mal v sebe niečo tajomného, a to ma k nemu ešte viac priťahovalo. Nikdy som nemala šťastie v láske. Vždy som skončila ako najväčšia hlupaňa, ktorú nejaký chlap oklamal. Preto sa zo mňa stala neistá a veľmi opatrná žena, ktorá už pomaly prestala veriť na lásku. Keď nejaký muž o mňa prejavil záujem, neváhala som a hňeď som ho poslala kade ľahšie. Inak to nebolo ani v prípade, keď som spoznala Stefana. Bol síce veľmi milý a pozorný, no predsa bol to chlap. Hňeď pri najmenšom náznaku, keď mi dal najavo, že som mu sympatická, som ho poslala do hája. No on sa nedal odradiť, a po nejakom čase si ku mne našiel cestu. Začala som ho brať ako najlepšieho kamaráta. Stal sa mojím dôverníkom, poslúcháčom a radcom. On naopak mi porozprával všetko o sebe. Často mi hovoril o jeho bratovi Damonovi. Mal to s ním ťažké. Videla som ako sa Stefan kvôli nemu trápi, pretože už dlhé roky sú spolu na nože. Ževraj za to môže nejaká ženská, ktorá sa s oboma zahrávala.

So Stefanom sme tvorili nerozlučnú dvojicu, boli sme ako pokrvný súrodenci, ktorých
nemôže nikto a nič rozdeliť. Jedného dňa ma Stefan poprosil, či by som neprišla k nemu na večeru.
" Jasné prídem," súhlasila som.
" Super, len prosím nemeškaj."
Videla som, že Stefan je nejaký nesvoj a to mi nedalo.
" Deje sa niečo Stefan?"
"No vlastne áno. Damon, môj brat sa vrátil a nechcem byť s ním osamote, pretože by ma týral svojími výčitkami. Myslel som si, že keď prídeš ku mne, tak si dá pohov."
" Neboj sa, prídem a sľubujem, že nebudem
meškať," usmiala som sa a objala ho.
Bolo pol šiestej večer, keď som zaklopala na dvere Stefanovho domu. Keď nikto neotváral zaklopala som druhykrát. V tom zavŕzgali dvere a začali sa pomaly otvárať. Zrazu sa vo dverách
ziavil mladý muž s čiernymi očami a nebesky modrými očami, ktorými uprene na mňa hľadel. Oprel sa o dvere a venoval mi šibalský úsmev. Ostala som ako obarená,
jeho krása ma dostala. Nezmohla som sa ani na slovko, bola som ním ako zhypnotizovaná. On si to asi uvedomil, pretože pootvoril dvere na znak, aby som vošla.
" Ď-Ďakujem," zmohla som sa iba na to, keď som vstupovala dnu. Počula som ako sa zasmial, no nič nepovedal. Vošla som do obývacieho pokoja a zúfalo som svojím pohľadom hľadala Stefana,
ktorý by skončil túto trápnu scénu. No nadarmo, v miestnosti som bola iba ja a on. Začula som ako jeho kroky smerujú zo zadu ku mne. Zovrela som si prsty do pästi od nervozity. Podišiel ku mne, postavil sa oproti mne a začal:
"Ty musíš byť Elena."
Bože on pozná moje meno, určite mu už STefan o mne vravel. Jeho hlas je tak nádherný! Kým som
premýšľala, neuvedomila som si, že on čaká na nejakú moju reakciu. No keď videl, že na nič sa nezmôžem pokračoval:
" Som Damon, Stefanov brat," zobral mi ruku a pobozkal ju. Myslela som si, že omdliem. Srdce sa mi rozbúšilo, mala som pocit, že každú chvíľu vyskočí z hrude. A tak sa to všetko začalo....
S Damonom sme sa postupne zblížili. Zistila som, že okrem vonkajšej krásy sa v ňom skrýva aj vnútorná. Postupne sa zmieril aj so Stefanom, aj keď sa vždy vedel rozzúriť, keď zistil, že som bola so STefanom niekde sama. Darmo som mu hovorila, že je to môj najlepší kamarát, ktorý pre mňa znamená veľa. Damon sa asi bál, že by sa história zopakovala a zaľúbila som sa do Stefana. Lenže ja som si vo svojích citov bola istá. Milovala som Damona celým svojím srdcom . On bol ten, ktorý mi ukázal čo je to znova milovať a byť milovaný. Cítila som sa tak šťastná, ako nikdy predtým. Uvedomila som si, že až tentokrát som sa skutočne zamilovala. Damon bol mojou osudovou láskou, bola som si tým istá. Trávili sme spolu každú voľnú chvíľku, až do chvíle, keď sa nezačal jedného dňa vyhovárať:
"Miláčik, dnes sa nemôžeme vidieť. Mám toho veľmi veľa a nestíham, uvidíme sa zajtra sľubujem."
A tak to šlo deň čo deň. Keď som sa na to pýtala Stefana, nechcel mi nič povedať. A tak som sa rozhodla, že zájdem k nim domov.
Ten pohľad čo sa mi tam naskytol mi zlomil srdce. Zbadala som Damona, ako náruživo bozkáva jednu ženskú! Ako veľmi ma zranil, v živote som necítila takú pálčivú bolesť ako teraz.
" Damon!" skríkla som. Obaja sa zarazili, Damon sa na mňa pozrel, chcel ku mne podísť no ja som sa odstúpila. So slzami v očiach som mu povedala:
" Sklamal si ma, si ako každý jeden! Si klamár!"
" Elena, počkaj vysvetlím ti to!"
" Nie! Už nechcem nič počuť, choď dočerta!"
" Elena, prosím," podišiel ku mne.
"Navždy si ma stratil Damon!" vykríkla som a odišla.
Damon sa snažil celý týždeň so mnou
skontaktovať, no ja som mu nedvíhala telefón, a mojej tete som povedala, nech ho ku mne nepúšťa. Nevedela, čo sa stalo, no akceptovala to, že ho nechcem vidieť. Jediný kto o tom vedel bol STefan. Celý ten čas bol so mnou, bol mojou veľkou oporou. Vravieval mi, že Damon je už raz taký.
" Elena on ťa miluje, len jednoducho mal slabú chvíľku," vysvetľoval mi.
"Slabu chvíľku?? Kebyže ma miluje naozaj, nepodviedol by ma!"
"On má problémy teraz, ale môžem ti zaručiť, že ťa..." nedopovedal, pretože som mu skočila do reči. Dlhšie som už nemohla počúvať o tom, ako ma miluje.
" V živote mi to ani len nepovedal, len ja hlupaňa som si to nahovorila."
" Vieš, že to nie je pravda Elena. Vieš, že nevie dať slovne najavo svoje city, nikdy to nevedel a ani sa to nenaučí," obraňoval svojho brata.
"Už dosť! Prosím," začala som plakať, STefan si ma vzal do náručia.
" Máš pravdu dosť, obleč sa ideme," zrazu vyhlásil.
"Kam?" zmätene som sa spýtala.
"No predsa na tú hodinu tanca, nepamätáš, že sme sa tam prihlásili? A dnes sa to začína."
"Ale nie," zasmiala som sa. Pred 3 mesiacmi sme sa ja a Stefan totiž prihlásili na tenčný len tak z nudy. Úplne som na to zabudla. Najprv som odmietala tam ísť no nakoniec ma Stefan presvedčil.
Bola tam celkom sranda, so Stefanom som sa cítila spokojná. Aspoň na chvíľu som na všetko zabudla. Znova som sa usmievala, dokonca moja nálada bola dobrá. Až do chvíle, kým som nezbadala Damona ako sa ku nám približuje. Na jeho tvári bolo vidieť ako prekypoval zlosťou, že nás spolu vidí. Pozrela som sa na Stefana, ktorý mi pohľad opätoval.
"Pamätáš?" spýtal sa ma Damon. Nechápavo som na ňho pozrela. Počuť jeho hlas,
hľadieť mu znova do jeho hlbokých očí bolo ako balzam na dušu no zároveň veľké utrpenie.
" Tá pesnička," pokračoval. Započúvala som sa do pesnička a uvedomila som si, čo mi tým chce povedať. Bola to presne rovnaká pieseň, na ktorú sme spolu tancovali a pri tom sa prvykrát pobozkali. Do očí sa mi zaliali slzy, nerozlúčila som sa ani so Stefanom a rýchlo som odišla. Nechcela som, aby ma takto Damon videl. Už som bola pri aute, keď ku mne dobehol. Chcela som odísť no chytil ma za lakeť a pritiahol si ma k sebe. Ocitla som sa v jeho náručí. Mala som sto chutí na všetko zabudnúť, vrhnúť sa na neho, zasypať ho bozkami a nikdy ho už nepustiť. No nemohla som, vždy som mala pred očami ten obraz, ako vášnivo bozkáva tú druhú.
" Prosím vypočuj ma."
"Pusti ma prosím." Hľadel mi do očí a tvárou sa približoval ku mojej tvári. Na poslednú chvíľu som sa spamätala a utiekla som.
Doma som sa zamkla do izby a premýšľala som. Vynorili sa mi spomienky na spoločné chvíle, ktoré boli až príliš krásne, na to aby som mohla niekedy na nich zabudnúť. Neviem ako dlho som premýšľala, ale muselo to byť pár hodín, pretože slnko už aj zapadlo. Znova mi preblesol hlavou obraz Damona s tou ženskou.A v tej chvíli mi to došlo. On ju nemiluje! Nebozkával ju tak ako mňa, nebola v tom žiadna láska ani neha. Bola v tom iba obyčajná vášeň, nechal sa ňou iba strhnúť!
Rozhodla som sa, zájdem za ním a odpustím mu. Poviem mu, že ho milujem a všetko bude ako predtým. Už som nepremýšľala, vzala som kľúče od auta. Ani neviem ako a už som stáala v obývacom pokoji s tvárou v tvár s Damonom. Vyzeral zaskočene a nervózne. Podišla som k nemu a povedala som to:
"Damon, milujem ťa!" No ako som to dopovedala, hňeď som to oľutovala. Za Damonovým chrbtom sa objavila tá mrcha, ktorá ho zviedla. Žalúdok sa mi obrátil, cítila som sa ponižená a považovala som sa za najväčšiu chuderu. Nič som nepovedala, len som sa otočila a chcela čím skôr odísť. Cítila som ako Damon sa za mnou vybral, no zrazu zastal. Pri dverách som sa ešte za ním obzrela, videla som ako tam stojí za slzami v očiach. Pri ňom stála tá ženská, držala ho za rameno a usmievala sa. Tú bolesť som viac nezniesla, zabuchla som za sebou dvere. Vonku na mňa čakal STefan. Akoby vedel, čo sa stalo. Vrhla som sa mu do náručia.
"Musí to tak byť, pšššt neplač," utešoval ma. Jeho slová mi nedávali zmysel, no teraz som
nemala chuť sa ho na niečo pýtať.
Ako sme tak stali v objatí a Stefan ma tíšil, otvorili sa dvere a v nich sa zjavil Damon. Pozrel na mňa. Nerozumela som jeho pohľadu. Pozeral sa na mňa zvláštne. Bolo v nich vidieť veľa lásky,
nehy, no aj bolesti a smútku. Jediné na čo sa zmohol bolo:
"Prepáč mi, bude to tak lepšie," odpovedal a odišiel.
Stefan ma zaviezol domov. Chcela som byť sama, a tak odišiel. Keď som prišla do svojej izby, videla som na svojom okne vranu, ktorá sa na mňa díva. To sa mi stávalo dosť často posledné noci. Vrana, ktorá ma sledovala. Myslela som si, že je to iba náhoda a tak som tomu nevenovala veľkú pozornosť. Podišla som k oknu a zatvorila okno. V tej chvíli som mala pocit, akoby bol tu ešte niekto. Naskočila mi husia koža a rýchlo vykročila k dverám, no zrazu sa ozval hlas, ktorý by som spoznala za každej situácií:
"Elena, počkaj."
Zadržala som dych, pomaly sa otočila smerom ku dverám kúpelne a tam ho zbadala. Opieral sa o dvere a bolestne sa na mňa díval.
"Ako si sa sem dostal?"nechápavo som sa spýtala. On mi ani neodpovedal, podišiel ku mne a jedine čo povedal bolo:
"Milujem ťa Elena."
Zostala som šokovaná. Bolo to po prvykrát, čo mi to povedal. Neverila som vlastným
ušiam. Tak dlho som
na to čakalo, no keď to prišlo, nechcela som
to. Už nie, pomyslela som si. Ako môže byť tak sebecký? Povedať mi niečo také, po tým čo mi urobil? Už nie, nedovolím sa mu zahrávať s mojími citmi. Teraz to budem ja, ktorá ho zraní.
"Ale ja nie, ja milujem STefana."
Damon sa zarazil a prekvapene sa na mňa pozrel. Nič mi na to nepovedal, pohladil ma po líci a vybral sa na odchod. Pri dverách sa otočil a povedal:
"To ty si klamárka Elena. Medzi nami niečo je od prvej chvíli, a klameš ma, klameš Stefana a najhoršie, že práve klameš aj samu
seba!" Po týchto slovách sa otočil a odišiel. Od tej chvíle prešiel presne pol rok a ja o Damonovi nemám žiadne správy. Stefan mi povedal, že odišiel z mesta, pretože musel. Nerozumela som tomu, no začala som náš posledný rozhovor a jeho vyznanie citov považovať za rozlúčku.
 Bolo to tak až dovtedy, kým sa nestalo niečo zvláštne....
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 MaCi MaCi | Web | 3. ledna 2011 v 15:24 | Reagovat

určitě si to ještě dneska přečtu, ale teďka mám co dělat abych stíhala

2 Selene Selene | Web | 3. ledna 2011 v 15:33 | Reagovat

prečítané, zaskočená a kedy bude ďalšia kapča? :-D

3 Evangeline Evangeline | Web | 3. ledna 2011 v 18:15 | Reagovat

kráááásna

4 Ada Ada | Web | 3. ledna 2011 v 18:33 | Reagovat

Promiň, že jsem tu dnes tak pozdě, ale zrovna jsem přišla z dramaťáku :) Moc se mi líbí, že si k tomu vytváříš ta videa :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama