You cant break a broken heart- 2. casť

19. ledna 2011 v 21:40 | Mima |  Poviedky

You cant break a broken heart- 2. casť


29. september
Práve dnes prešlo presne 6 mesiacov odkedy som odišiel z mesta a opustil som ľudí, ktorých som miloval. Každý deň bez nich je ako utrpenie. Mnohokrát myslím na to, aké by to bolo, kebyže sa rozhodnem inak. Kiežby ma niekto varoval pred tým čo ma čaká. No možno ani vtedy by som sa nerozhodol inak. Bol som príliš zaujatý samým sebou. Ako to teraz ľutujem. Nikdy neodčiním to, čo som urobil. Najhoršie na tom je, že som ublížil osobe na ktorej mi najviac záležalo. Elena bola láskou môjho života, viem to. S ňou som sa cítil šťastný, sám sebou. No teraz je všetko inak. Bože, ako veľmi som sa mýlil, keď som si myslel, že k dokonalému šťastiu potrebujem niečo viac. No nebolo to tak, no teraz je už neskoro nad tým premýšľať, nadarmo sa iba trápim. Lenže ako to môžem zastaviť, keď nejestvuje deň, kedy by som si na ňu nespomenul?! Na jej tvár, jej úsmev, na chvíle, ktoré sme spolu prežili. Tie chvíle budú v mojom srdci zaryté už na večnosť. Áno, celú večnosť, to je doba, ktorá ma čaká a neminie. Bolo to moje rozhodnutie a tak musím za ňho niesť zodpovednosť. Nezabudnem na deň, kedy sa to všetko začalo. Prežíval som najkrajšie chvíle svojho života. S bratom som sa už celkom zmieril, ba dokonca som ho aj raz objal. Ešte teraz si pamätám aký bol z toho vykoľajený. Pri tej spomienke sa vždy musím zasmiať. Asi Stefan nikdy neveril, že sa môže niečo také stať. No stalo sa a to iba vďaka Elene. Mojej sladkej Elene. Ona bola príčinou, kvôli ktorej som dokázal opäť milovať. Dovtedy kým som ju nepoznal žil som životom samotára, ktorý vo svojom vnútri skrýval mnoho nenávisti. No stačila chvíľa s Elenou a všetko bolo inak. Ona vniesla do môjho života znova radosť a zmysel života. No ja som to všetko zahodil za večný život. Život v temnote!

Keď som stretol Rose, upútala ma. Od prvej chvíli som vedel, že s ňou nie je niečo v poriadku. Vedel som, že je niečim zvláštna, no nevedel som čím. A keď som to nakoniec zistil, namiesto toho, aby som od nej ušiel ostal som a zatúžil byť rovnaký ako ona. Nepremýšľal som nad následkami, fascinovala ma jej osoba natoľko, že som sa zameral iba na ňu. Jej to samozrejme vyhovovalo, predpokladám, že musela byť šťastná, keď som sa rozhodol stať sa tým, čím som teraz. Možno to bolo tým, že zatúžila po spoločnosti, nechcela byť už sama. Teraz ju aj chápem, život v temnote a osamote je hrozný. No mohla ma aspoň varovať, predstavoval som si to úplne inak. Myslel som, že toto všetko budem preživať po boku svojích blízkych. No namiesto toho som tu zavretý v tmavom dome, kde nepreniká ani lúč svetla. Nemôžem vychádzať za denného svetla, pretože by ma to zničilo. Moja koža by sa spálila a ja by som pomaličky a veľmi bolestne umieral. Aj keď veľakrát som premýšľal o tom, že to urobím. No nakoniec môj pud sebazáchovy zvíťazil. Možno som iba zbabelec. Lepšie by bolo, kebyže zomriem, takto som už ublížil mnohým nevinným.
Je mnoho matiek a žien, ktoré plačú za svojími synmi a manželmi, ktorých som zabil, aby som ja mohol žiť. Viem, že je to nespravodlivé a zlé, no musím zabíjať. Som dravec, ktorý striehne na svoju korisť, aby mohol prežiť. Som upír. Áno, to bolo moje rozhodnutie. Rose ma premenila na krvilačného upíra! Práve toto bol dôvod, prečo som odišiel z Mystic Falls. Moja túžba bola silnejšia ako ja. Bál som sa, že niekomu ublížim. To by som nezniesol. Musel som sa naučiť ovládať, ovládať moje pudy a emócie, ktoré boli teraz dvakrát silnejšie. Všetko som cítil oveľa silnejšie, ako keď som bol človek. Najviac sa vystupňovala láska, ktorú cítim k Elene. Je to zmes obrovskej vášni, nehy a lásky, ktorú sa asi nikdy nenaučím ovládať. Mám takú strašnú chuť ju ísť navštíviť, aspoň raz ju vidieť. Keď som tam bol pred týždňom večer, nebola tam. Otvoril mi Jeremy a pozval ma dnu. No ja som odmietol a poprosil som ho, aby o tomto nehovorila Elene. Možno som neurobil dobre, chcel by som vedieť, či ešte stále na mňa myslí, ako ja na ňu, či ma ešte stále ľubí ako pred tým. Viem, že som jej veľmi ublížil, videl som jej to v jej očiach v ten deň, keď prišla ku mne, aby mi povedala, že ma ľúbi. No zbadala tam Rose a tak odišla. V ten istý večer som k nej prišiel a prvy krát jej povedal o svojích citoch, no nadarmo. To čo mi povedalo ma zabolelo aj keď som vedel, že ma oklamala. Tá bolesť bola neznesiteľná, možno to bolo spôsobené tým, že v tom období som sa práve menil na to čo som teraz. Vo mne sa nahromadila toľká zlosť, že som jej mohol ublížiť, a to som nemohol dopustiť. A tak som sa rozhodol, že odídem. No dnes mám znova ten svoj deň, kedy túžba ju vidieť je silnejšia ako ja. Musím ju vidieť, ona nemusí vedieť, že som v jej dome. Stačí, že ju budem pozorovať iba ako spí. Mnohokrát som ju tak pozoroval ešte kým som bol človek. Zbožňoval som rána, kedy som sa prebúdzal s ňou v mojom náručí. Bola taká krásna.
"Kam ideš Damon?" ozvala sa Rose, keď zbadala, že som na odchode.
"Za Elenou," povedal som jej stroho.
"Zbláznil si sa? Pre ňu si mŕtvy."
"Ja som mŕtvy Rose, takže je to v pohode. Maj sa," odvetil som jej ironicky.
"Ak odídeš, nikdy ti to neodpustím. Nikdy ma už neuvidíš Damon, to ti prisahám!" začala sa mi vyhrážať.
"Maj sa," povedal som a odišiel. Ona za mnou ešte zakričala:
"Toto oľutuješ, počuješ!"
Na Rose som si za ten čas zvykol, no nikdy som ju nemal rád. Zo začiatku ma fascinovala, no neskôr som zistil, že je to iba sebecká a manipulatívna mrcha, ktorá sa vyžíva v zabíjaní iných.
Tak som tu, pomyslel som si, keď som stál v obývacom pokoji Gilbertovcom. Stačí, keď urobím pár krokov a ocitnem sa v Eleninej izbe. Ako som tak vykročil jednou nohou vpred, začul som zvuk vŕzgajúcich schodov. Mal som výhodu, vedel som sa pohybovať rýchle a potichu, čiže môžem zariadiť, aby ma nik neuvidel. No niečo mi hovorilo, ostaň stáť. Otočil som sa, zacítil som jej vôňu. Neveril som vlastným očiam, keď som ju videl stáť predo mnou.
"Damon," šepla neveriacky Elena a ja som vycítil v jej hlase prekvapenie no aj nehu. Nevedel som čo mám robiť, no prestával som sa ovládať. Nikdy som si nepomyslel čo dokáže urobiť jej blízkosť so mnou. Znova ma pochytil strach, že jej ublížim. Musím zmiznúť, pomyslel som si, keď sa ku mne približovala. Urobil som ladný pohyb a už som bol pred domom. Vo svojom vnútri som cítil obrovskú vášeň, ktorá mi spaľovala celé telo. Bolo to nebezpečné a nerozvážne, premýšľal som, keď som prišiel domov. Celý čas som mal ten obraz zaryto v hlave. Nepočul som Rose, asi naozaj odišla a už sa nevráti. Čo už, tak to má byť.
30. september
Znova ďalší deň a s ním aj nové ráno. Nová šanca začať odznova. Možno pre smrteľníka, no nie pre mňa. Bol som hladný, no vonku som nemohol ísť. Ešteže som si spomenul, že v chladničke mám ešte zopár transfúzií. Nebolo to také dobré ako čerstvá krv, ale dala sa. Po vypití som ľahol do pohovky ,ako každé ráno. Každý deň som začínal rovnako, celý deň som v podstate preležal v pohovke, keďže som nemal čo robiť. No toto ráno bolo niečím iné. Cítil som, že sa niečo blíži. Neobsedel som na pohovke a tak som vstal a prešiel som k nočnému stolíku, na ktorom som mal položenú Eleninu fotku. Zobral som si ju do rúk a začal spomínať a trýzniť sa spomienkami, ako každý deň. No v tom som zacítil ľudskú krv. Začul som ako sa vchodové dvere otvárajú. Zacítil som jej vôňu, aj keď bola iba v chodbe. No nemohol som tomu uveriť. Ako vie, že sa schovávam tu? Veď tento dom je míle vzdialený od Mystic Falls. Nezmohol som sa na krok, čakal som, že keď sa jej nikto neozve odíde. No pravdou bolo opak, čoraz silnejšie som cítil vôňu jej pokožky, jej krvi. Ako len chutí jej krv? Pomyslel som si. Aké by to bolo zahryznúť sa jej do jej tenkých žil, ktoré sa jej tiahnú chudým krkom. Cítiť jej chuť na svojích perách, nemohol som odolať týmto myšlienkam.
"Damon?" ozval sa za mnou hlas. Otočil som sa, tá túžba ochutnať jej krv sa miešala s láskou, ktorú k nej cítim. Ešte nikdy som necítil taký hlad atúžbu
niekoho zabiť ako teraz. Desil som sa tej predstavy, bojoval som sám so sebou.
"Nič mi nepovieš? Prečo sa tu takto skrývaš? Prečo si ma opustil, veď si povedal, že ma miluješ! Tak prečo!" začala vyčítavo.
"Odíď hňeď!" povedal som pomedzi zuby. Nedokázal som sa ovládať. Každú chvíľku možem na ňu zaútočiť a zabiť ju. No ona sa nedala:
"Neodídem, kým mi všetko nevysvetlíš!" V tom som to už nevydržal, inštinkt lovca zvíťazil. S veľkou silou som sa na ňu vrhol a pritlačil k skrini. Od bolesti až zakvílila.
"Vypadni, nerozumieš?! Zmizni a už sa nikdy nevracaj, nikdy!" začal som na ňu kričať ako zmyslov zbavený. Chcel som ju iba uchrániť pred sebou samým. Nedokázal som sa ovládať, aspoň som si to myslel. Keď som zbadal jej výraz tváre, niečo ma pichlo pri srdci. Videl som ako sa ma bojí. Bože, ona ma zo mňa strach. To nie, som netvor! Hovoril som si pre seba. Cítil som odpor k sebe. Pomaly som ju pustil a úzkostlivo som na ňu hľadel. Videl som, ako jej tečú slzy po líciach. V tej chvíli som si spomenul na spoločné chvíle, ktoré sme spolu prežili. A v tej chvíli mi to došlo. Raz som sa kvôli nej už zmenil, zvládnem to aj druhy krát. Áno, milujem ju, zvládnem to! Bol som pevne rozhodnutý, no kým som sa spamätal ona už bola pri dverách. Rozbehol som sa za ňou, no keď som bol pri nej, ona práve otvorila dvere a lúče svetla dopadli na moju pokožku. Pálilo to, ešteže to netrvalo dlho. Elena odišla. Chcel som sa vybrať za ňou, no nemohol som. Rozhodol som sa vyčkať do večera. Chcel som ísť za ňou a poviem jej pravdu. Určite ju pochopí, navrával som si. No v tom ma niečo prekvapilo. Počul som ako sa dvere znova otvorili. Spozornel som a vybral sa ku chodbe, kde som ju zbadal. Ona ma nevidela, pretože som sa rýchlo pohyboval a nemala šancu zachytiť ani najmenší pohyb. Obrátila sa chrbtom k smeru, kde som sa schovával. To som využila prikročil som rýchlym a potichým krokom k nej. Vedel so, že to ani nezaregistrovala, že stojím už za ňou. Keď sa obrátila, zľakla sa. Videl som ako sa na mňa prestrašene pozerá. V tej chvíli som sa nenávidel.
"Čo si zač?" spýtala sa ma.
"Elena ja...prepáč mi to prosím," začal som sa ospravedlňovať, no ona sa nedala.
"Čo si zač?!" zvýšila hlas.
"Som upír," po chvíli som povedal. Jej tvár sa zmenila, bolo na nej vidieť úzkosť a odpor. To ma zabolelo, no donútil som sa ovládať, no nebolo to ľahké. Elena odstúpila o pár krokov odo mňa a rozbehla sa ku dverám. Chcel som ju zadržať, no nadarmo. Bála sa ma a určite pociťovala aj veľký odpor nad mojou osobou. Myslel som, že som ju už nadobro stratil. Pochopil som, aký som bol naivný, keď mi na chvíľu prišlo na rozum, Že to všetko môže byť ok. Nezmením to, čím som. A s tým sa musím zmieriť. Som predurčený na samotu a zarmútok, ktorý ma bude mučiť celú večnosť. No možno nie, ak by som ukončil môj život, všetko by sa skončilo. Táto myšlienka mi skrsla v hlave až večer, keď zapadlo slnko. Takže to nebude smrť upálením, musím si vybrať niečo iné. No ešte pred tým som sa chcel rozlúčiť s miestom, ktoré pre mňa mnoho znamenalo. Bolo to tiché miestečko, kde bolo počuť iba tečúcy vodopád, ktorý splyvá s priezračne čistým jazierkom. Na tomto mieste sme sa s Elenou prvykrát milovali. Túto spomienku si chcem zobrať do hrobu, tým som si bol istý. Z tohto miesta sme pozorovali hviezdy, pomyslel som si, keď som prišiel na vyležané miesto pri jazierku.
"Vedela som to," ozval sa potichu hlas, ktorý vychádzal z poza kríkov. Hneď som ho spoznal, ale ako to, že som nezacítil jej prítomnosť? Možno preto, že som bol priveľmi zaujatý spomienkami a týmto miestom.
"Čo tu robíš?" spýtal som sa jej. Elena prikročila ku mne.
"To čo chceš urobiť je hlúposť. Nikdy ti to neodpustím, keď to spravíš, to ti prisahám!" povedala so slzami v očiach.
"Musím to urobiť," povedal som to potichu.
"Myslíš, že je to nejaké riešenie, keď sa zabiješ?"
"Ako, že všetko vieš? Ako si ma našla?" spýtal som sa nechápavo.
"To nie ja, to Bonnie. Pomocou Stefanovej krvi, pokrvné puto, jeho láska k tebe je tak silná, že ťa našla."
"Stefan," povzdychol som si po tichu.
"Chápeš prečo to nemôžeš urobiť? Kvôli Stefanovi, kvôli mne..."
"Elena, ty to nechápeš. Nie som tým, čím som býval."
"Ja to chápem, až priveľmi dobre. Ale verím ti Damon, viem, že v tvojom vnútri je ešte stále ten istý chalan, čo pred tým. Len ho musíš sám nájisť."
"Ja..." chcel som protirečiť, no ona mi skočila do reči.
"Milujem ťa Damon. Milujem ťa nadovšetko a toto je tvoja posledná šanca. Môžeme byť opäť šťastný, viem, že to spoločne zvládneme. Je to len na tebe." Povedala a do rúk mi podávala zvláštny prsteň.
"Tu máš, vďaka tomu prsteňu môžeš chodiť aj za denného svetla. Bonnie ho očarovala, alebo niečo také."
"Nevedel som, že je taká nadaná."
"To si ešte nevidel čo všetko dokáže," usmiala sa. Mal som ju tesne vedľa seba. Vedel som, že som v pokušení jej ublížiť, no ovládol som sa. Rukou som jej pohladil líce a zacítil som ako sa zachvela. Ona tam stála bezbranná, vedela, že ju môžem každú chvíľu zabiť, no napriek tomu ostala pri mne a verila mi. To mi dodávalo silu bojovať s mojou túžbou. Vrúcne ma objala a ja som znova zacítil teplo jej tela.
Viem, že bude trvať ešte dlho, kým sa naučím kontrolovať. No teraz viem, že to zvládnem. Človek robí často chyby, ktoré si vyčíta po zvyšok života a za ktoré sa nenávidí. No teraz viem, že keď chceme začať od znova, nikdy nie je neskoro. Najprv musíme odpustiť samým
sebe, aby sme začali od začiatku. Kým sú na svete ľudia, ktorý nám veria a stoja pri nás, môžeme dosiahnuť zázraky. A to sa podarilo aj mne, keď som si myslel, že je všetko stratené, vďaka osobám, ktoré vo mne veria, sa časom stávam starým dobrým Damonom. Aj keď už navždy budem poznačený mojou nesmrťeľnou osobou...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Anusqa Anusqa | Web | 20. ledna 2011 v 13:36 | Reagovat

jj ta jules je trapna nemam ju ani ja rada a sa bojim ze necha umret rose ale damon to vyriesi dufam

2 MaCi MaCi | Web | 20. ledna 2011 v 16:29 | Reagovat

konečně =*

3 Ada Ada | Web | 20. ledna 2011 v 17:02 | Reagovat

ach, to video je úžasné =) už jsem ho zhlídla na tvém kanálu a jsem ráda, že to je po dlouhé době nějaké, které končí pro Delenu dobře =D

4 Kajuš Kajuš | Web | 21. ledna 2011 v 14:32 | Reagovat

úžasné...xD

5 mitchie* mitchie* | Web | 21. ledna 2011 v 18:50 | Reagovat

tuto som este necitala..zajtra si precitam :D

6 Kajuš Kajuš | Web | 22. ledna 2011 v 20:42 | Reagovat

:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama