Magická posadnutosť- 15. kapitola

27. února 2011 v 19:23 | Mima |  Poviedky

Magická posadnutosť- 15. kapitola

ROK 1864:
Zajtra je ten deň. Ja tam nechcem ísť, no môj otec ma núti. Cítim obrovský strach. Viem, že ON niečo plánuje a ja viem, že to bude znamenať môj koniec. Viem, že má v tom dome čaká smrť. Bojím sa toho. Ten strach ma celú zaplavuje. Často sa pýtam samej seba: Prečo práve ja? Čo som urobila, že chce práve mňa?!
Najhoršie je, že mi nikto neverí. Moja vlastná rodina ma považuje za blázna. Najviac ma bolí to, že môj vlastný otec ma zapredal. Kiežby len vedel, čo týmto učinil. Poslal ma do istej záhuby. Odovzdal ma samotnému diablovi, pričom o tom nemá ani tušenie. Nechce ma vôbec počúvať, som z toho zúfala! Potrebujem pomoc, no neviem na koho sa obrátiť. Čo mám teda robiť? Utiecť? No samozrejme, že ma to skôr nenapadlo. Utečiem. Je to jediná šanca, zachrániť sa. Áno urobím to a hneď teraz...

"Koľko zrazu nežnosti," pošepol mi Damon do ucha, kým ja som bola prilepená na jeho hruď.
"Ani si nevieš predstaviť čo sa stalo," vzlykala som mu v náručí.
"Nehovor mi, že Stefan neprišiel na rande včas," zasmial sa. Vtedy som sa od neho odtiahla. Pri tom všetkom som skoro aj zabudla, aký je to cinický človek. Nie, zle povedané. Nie človek ale monštrum. A ja som od neho čakala, že ma uteší. Dokonca som sa mu vrhla do náručia!
Bože, aká som len hlupaňa! Preletelo mi hlavou a odstúpila som od neho o ďalší krok.
"Čo tu vlastne robíš?" spýtala som sa s odporom v hlase.
"Bol som u priateľky," odpovedal a šibalsky sa usmial. To ma šokovalo, on a má priateľku?!
Nie neverím. Ok, je síce veľmi pekný, keby len to, je prekrásny. A jeho telo, je dokonalé, keď si dá dole tú svoju koženku, tak mu cez tričko vidieť každý vyrisovaný sval. A to ešte nehovorím, aký sexepíl z neho vyžaruje, prichytila som sa pri tom, ako sa v duchu nad ním rozplývam a tak som si sama pre seba hneď dodala: No nič na tom nemení, že je to kretén prvej triedy. Ach Stefan kde si, potrebujem ťa, povzdychla som si.
"To ťa až tak šoklo, že mám priateľku, že nič nepovieš?" spýtal sa ma.
"Nie, nezaujímaš ma. Len teraz nemám čas, mám veľké problémy, musím ísť za Stefanom," odvetila som podráždene a otočila som sa mu chrbtom.
"A to chceš ísť pešo? Mám tu auto, keby si chcela zviesť, tak stačí povedať," povedal a vybral z vrecka kľúče od auta, s ktorými zatriasol.
"Čo za to budeš chcieť?" spýtala som sa jedovato.
"Nič," usmial sa.
"Neverím. Už druhý krát mi pomáhaš a nič za to nechceš? Že by sa naozaj v tebe skrývalo ešte kúsok ľudskosti?"
"To určite nie. Mne postačí Stefanov výraz, keď nás uvidí spolu prichádzať," odvetil s úsmevom. Obrátila som očami a prešla okolo neho. No ani som sa nenazdala a stál znova predo mnou.
"Auto je tým smerom," oznámil a ukázal opačným smerom.
XXX
Keď auto konečne zastalo, snažila som sa čo najrýchlejšie vystúpiť. Nechcela som spolu s ním vojsť do domu. No darmo, aj keby som sa ako snažila, Damon ma dobehne. Vošli sme dovnútra, snažila som sa držať od neho čo najďalej. Stála som na schodíkov, ktoré vedú do obývacej miestnosti.
"Elena?" ozval sa zboka Stefanov hlas. Obrátila som sa k nemu a v tom som zacítila tesnú blízkosť Damona. Ten bol na mne skoro nalepený a na jeho tvári svietil arogantný úsmev.
"Ahoj braček," pozdravil ho ironicky. Stefan na nás nechápavo hľadel, ani si nechcem pomyslieť, čo mu v tej chvíli vírilo hlavou.
"Ach, Stefan!" rozbehla som sa k nemu a skočila mu do náručia. On si ma pevne, no za to nežne ovinul svojím rukami okolo pása.
"Ach bože, musím si ísť dať pohárik, je mi z vás zle," zašomral Damon a odišiel. Ostala som so Stefanom sami. Vyrozprávala som mu všetko, čo sa dnes ráno vstalo. Povedala som mu aj o tých nočných moriach a aj to, čo mi povedal Mason.
"My máme niečo jeho?" spýtal sa nechápavo Stefan.
"Aspoň to tak povedal, a že mu to máte vrátiť. A ak nie, tak uvidíme čoho je schopný," pri týchto slovách som preglgla na sucho.
"A nepovedal ti, čo je to?" položil mi ďalšiu otázku a ja som iba pokrútila hlavou.
"Stefan, čo ak som ho zabila?" spýtala som sa vystrašene a z očí mi začali tiecť slzy.
"Pšššt upokoj sa," vzal si ma do náručia.
"Mám strach," pošepla som a on ma ešte pevnejšie objal.
"Nedovolím nikomu, aby ti ublížil."
"Ľúbim ťa," povzdychla som si a oprela sa o jeho hruď.
"Aj ja teba," povedal a pobozkal ma na vlasy.
Keď som sa ako tak upokojila, rozhodla som sa vrátiť domov. Stefan išiel so mnou, nechcel ma nechať samú. Pomaly som otvorila vchodové dvere môjho domu.
"Môžeš mi povedať kde si sa vytratila?!" vybehla na mňa Jenna.
"Ja- ja, no totiž ja.." koktala som. Stefan ma chytil za ruku, aby som vedela, že je tu so mnou.
"Ani si nevieš predstaviť čo sa stalo. Keď si odišla, Mason dostal nejaký záchvat a odpadol," zmiernila už hlas.
"A je v poriadku?" spýtala som sa vystrašene a pri tom mačkala Stefanovu ruku.
"Našťastie áno," odvetila.
"A povedal ti ako sa to stalo?" môj hlas znel neisto.
"Hej povedal. Máva epileptické záchvaty a jeden práve dnes dostal. Ale nechápem kde si sa podela ty?"
"Totiž volal som jej, potreboval som s ňou súrne hovoriť," zapojil sa do diskusie Stefan. Nakoniec sme všetko ututlali. Bolo mi nanič z toho, že som musela Jenne klamať. Neskôr v mojej izbe sme ja a Stefan rozoberali čo sa vlastne stalo. Ani jeden z nás neuveril tej rozprávke o epilepsii. Obaja sme vedeli, že ten záchvat alebo ako to nazvať som mu spôsobila ja. Ale prečo to nepovedal Jenne? Prečo jej klamal? Rozhodli sme sa, že musíme zistiť pravdu. No sami to nezvládneme, potrebujeme pomoc.
"Konečne si zdvihla," ozvala som sa, keď som začula tenký hlások z druhého konca telefónu.
"Čo sa deje? Znieš rozrušene," spýtala sa ma Bonnie.
"Počuj pamätáš ako si mi raz hovorila, že sa vieš dostať do hlavy nejakého človeka?" spýtala som sa jej. Totiž Bonnie sa pokladala za čarodejnicu. Ja som moc takým veciam neverila, no keď som zistila, že môj priateľ je úpír, tak ma už asi nič nemôže prekvapiť. Spomenula som si ako mi raz Bonnie cez hodinu literatúri hovorila o kúzle, ktoré ju jej babička učila. Bolo to niečo také ako čítanie myšlienok.
"Jasné, babička ma ho učila, ale ešte nikdy som to nepraktizovala," odvetila.
"A myslíš, že by si to dokázala?"
"Elena, desíš ma. Prečo sa ma to pýtaš?" Bonnie znervóznela.
"Potrebujem ťa Bonnie, prosím. Je to otázka života a smrti."
"Ale," chcela namietať, no ja som ju prerušila:
"Prosím."
"Tak fajn, čo mám urobiť?" spýtala sa ma.
"Vieš kde býva Stefan? Príď k nemu o šiestej večer, on ti všetko vysvetlí. Nemôžem ti nič viac povedať zatiaľ."
Nakoniec som sa s Bonnie dohodla. Zišla som ešte do kuchyne, kde Jenna varila obed. Poprosila som ju, či by Masona nepozvala na večeru. Moja prosba ju zaskočila, no ja som sa rýchlo vynašla. Povedala som jej, že sa mu chcem ospravedlniť za to, ako som sa k nemu správala. Ona mi to nakoniec zhltla a súhlasila. Zišla som znovu hore schodmi do mojej izby, kde na mňa čakal Stefan.
"Je to riskantné, nepáči sa mi to," povedal.
"Nič iné nám neostáva," odvetila som a pobozkala ho. Plán už bol dokonalo pripravený. Teraz nám ostávalo už iba počkať do večera a dúfať, že to vyjde.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ada Ada | Web | 28. února 2011 v 12:27 | Reagovat

pak si přečtu :))

2 MaCi MaCi | Web | 28. února 2011 v 16:28 | Reagovat

na blogu je další kapitola povídky

3 Ada Ada | Web | 28. února 2011 v 18:14 | Reagovat

Zlatíško, prosím můžeš mi pomoc? Dostala jsem se do finále SONC s Ianem Somerhalderem...mohla by jsi mi hlásnout a pomoc vyhrát??? Opravdu moc prosím, napiš si do komentářů a ráda oplatím ;)
http://hannah-montana2010.blog.cz/1102/sonc-10-kolo

4 Anusqa Anusqa | Web | 3. března 2011 v 19:02 | Reagovat

deže sa flákašš hh ouvi sa inak na blogu mam už dalšiu kapču nečakaného stretnutia

5 Ada Ada | Web | 5. března 2011 v 11:14 | Reagovat

na blogu je 9.kapitola povídky ;)

6 Mary Angel :-) Mary Angel :-) | 8. března 2011 v 19:00 | Reagovat

paraaaaaada, som fakt zvedava aku maju prepojenie tie reflexie na poviedky, je to fakt moc napinave, prosiiiim cim skor dalsi kapcu ;-)

7 Ada Ada | Web | 9. března 2011 v 13:17 | Reagovat

Ahoj zlatííí, jen bych chtěla oznámit, že internet je už v pořádku, takže se vracím na blog ;) (omlouvám se na zkopčený koment)

8 Ada Ada | Web | 12. března 2011 v 13:20 | Reagovat

10. kapitola povídky je na blogu ;)

9 Mon. Mon. | Web | 16. března 2011 v 15:32 | Reagovat

ahoj, neobíháš a na blogu taky nejsi, takže si tě budu muset smazat, kdyby něco tak dej vědět

10 Ada Ada | Web | 16. března 2011 v 17:45 | Reagovat

žiješ ještě?

11 Silvia Silvia | Web | 19. března 2011 v 20:09 | Reagovat

Ahoj, čo sa robí? Už dlhšie si nič nepridala, máš hiatus?

12 admin admin | E-mail | Web | 20. března 2011 v 17:37 | Reagovat

ahojte baby sorry ja som zabudla heslo na moj blog a emaili som si uz davnejsie vymazala tak sa tu nemam ako dostat :/ a moc casu aj tak nemam, rozmyslam ze si vytvorim dalsi blog abo neviem

13 Anusqa Anusqa | Web | 30. března 2011 v 15:04 | Reagovat

ahojky cvoze sa neozyvas???

14 Anusqa Anusqa | Web | 21. května 2011 v 16:18 | Reagovat

Ahoj príd sa pozriet ako si dopadla v zápise AFFS u mna na blogu http://welovevampires.blog.cz/1105/vyhodnotenie-kontroly-a-zapisu-affs

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama